Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. august 2002 Napriek tlaku priemyselnej loby zákon o obaloch prijatý Oľga Štefucová Jedným zo zákonov, ktoré parlament opätovne potvrdil na svojej poslednej schôdzi - po predchádzajúcom vete prezidenta Schustera - je zákon o obaloch. Slovensko sa ním vracia k tradícii vratných obalov, pričom sporným sa v tomto prípade stalo navrhované zálohovanie aj jednorazových plastových fliaš. K nočnému verdiktu poslancov sa v nasledujúcej poznámke vracia Oľga Štefucová. Keď po júnovom schválení zákona v parlamente "jasali" - okrem rezortu životného prostredia, ktorý bol predkladateľom normy - predovšetkým zástupcovia ekologických mimovládnych organizácií, nikto netušil, že o zákon bude treba bojovať ešte raz. Prezident republiky sa totiž rozhodol, že svoj podpis nepripojí, pretože by tým údajne uvoľnil lavínu dvíhania cien v prvom rade za nealkoholické nápoje, ktoré sú plnené do plastových fliaš. A práve o ich zber a recykláciu ochrancom životného prostredia išlo. Poslancami schválená verzia zákona totiž predpokladala, že za tieto obaly bude predajca vyberať zálohu, čo by výrobcovia podľa Schustera mohli využiť na zdražovanie. Cenu obalu by si jednoducho premietli do ceny výrobku. V odôvodnení nepodpísania zákona preto prezident navrhol vypustiť jedno z najprísnejších ustanovení - zálohovanie inkriminovaných fliaš. De facto tým ale spochybnil prioritné požiadavky mimovládnych organizácií, ochrancov životného prostredia, ale tiež odborníkov a zástupcov obcí, podľa ktorých je takýto systém najúčinnejší spôsob zberu a likvidácie inak nelikvidovateľného odpadu. Argumentovali tým, že pri stanovení limitu recyklácie jednorazových plastových fliaš na 80 percent by sa na Slovensku znížilo ročne množstvo odpadov až o 35 až 40 tisíc ton. Treba ale povedať, že zákon mal hneď od jeho predloženia množstvo odporcov, ktorí výpočty environmentalistov spochybňovali. Priemyselné skupiny, reprezentované napríklad Slovenským priemyselným združením pre obaly a životné prostredie-SLICPEN, ďalej Asociáciou výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Združením spotrebiteľov SR, Úniou potravinárov, či Združením podnikateľov Slovenska vyvinuli silný tlak za odmietnutie legislatívnej normy. Keď nepochodili v júni v parlamente, skúsili to cez prezidenta. Nevedno, ktorý z argumentov odporcov zákona o obaloch sa stal pre neho rozhodujúci. Podstatné je, že v odmietavom stanovisku sa alibisticky uvádzalo, že "najskôr musí dôjsť k zladeniu ekologických s ekonomickým hľadiskom". Dnes je boj o zákon o obaloch dobojovaný. Poslanci sa definitívne rozhodli, že na Slovensku sa od januára budúceho roka budú jednorazové plastové fľaše v obchodoch zálohovať. Priemyselná loby na Slovensku zatiaľ v týchto otázkach zrejme ešte nie je natoľko silná, ako napríklad v Českej republike, kde takéto ustanovenie práve pre tlak priemyslu neprešlo. Na druhej strane však pohľad do záznamu z hlasovania o zákone napovedá, že zatiaľ, čo poslanci opozičného HZDS zahlasovali unisono proti zákonu - na rozdiel od júnovej verzie, keď časť z nich zákon podporila - s koaličnými poslancami to už bolo horšie. Medzi tými, ktorí sa hlasovania zdržali boli napríklad aj Peter Finďo /SOP/, Jaroslav Volf, Jozef Klemens /SDĽ/, či poslanci SDKÚ Vladimír Bajan a Pavol Prokopovič. Posledne menovaného sa Slobodná Európa opýtala na dôvody odmietnutia zákona: AUDIO: "Pretože pol roka upozorňujem na to, že nie je doriešená diskriminácia malých a stredných podnikateľov, teda tých, ktorí budú odoberať fľaše. A dodnes nikto nevysvetlil a v zákone to nie je, kto to bude odoberať od nich. Tvrdenia či pána ministra, či Spoločnosti priateľov Zeme o tom, že veď sa niekto nájde, veď to niekto zoberie, veď to bude lukratívne mi nahovára len to, že možno za tým stojí nejaká biznis skupina, ktorá chce robiť kšeft." Podozrenia, že to boli práve tlaky zo strany takýchto skupín smerom k poslancom, aby zákon nepodporili, Pavol Prokopovič odmietol. Faktom však je, že počas celého volebného obdobia ho viazalo silné puto i aktivity k Združeniu podnikateľov Slovenska, z ktorého vyšiel. Argumenty o bielych miestach v zákone tlmočila dnes Slobodná Európa aj predkladateľovi normy, ministrovi životného prostredia László Miklósovi. AUDIO: "Čo sa týka tých technických podmienok, budú doriešené vo vyhláške. Viete, veci sa vyvíjajú a veľmi zle by bolo, že kvôli technickým podmienkam by sa stále musel novelizovať zákon. A vyhláška je apolitická vec, pretože prechádza cez odborné medzirezortné posúdenie a potom ide cez legislatívu." Vyhláška je podľa ministra životného prostredia László Miklósa pripravená, niektoré veci sa dolaďujú a napríklad aj výška zálohy za jednorazové plastové obaly bude podľa jeho slov predmetom širokej diskusie, tak ako to bolo pri príprave tohto zákona. Jeho schválením vyslali poslanci aspoň v závere svojho funkčného pôsobenia v parlamente smerom k ochrane životného prostredia do Európy konečne pozitívny signál.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...