|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
21. august 2002
|
F. Gál: Potrvá jednu-dve generácie, kým sa hodnoty EÚ a NATO na Slovensku udomácnia
|
Jana Pankovčínová
|
Známy sociológ a predstaviteľ ponovembrových zmien na Slovensku Fedor Gál, ktorý posledné roky žil v českej metropole, si dnes obnovil slovenské štátne občianstvo, podľa vlastných slov preto, aby mohol voliť. O krátky rozhovor ho požiadala Jana Pankovčínová.
RFE: Pán Gál, v týchto dňoch slovenský parlament schválil zákon o pamäti národa, na základe ktorého budú mať dotknutí občania prístup k archívom tajnej služby, k svojej vlastnej minulosti. Napriek tomu ale tento zákon prechádzal veľmi ťažko, keďže prezident ho vetoval a jednoducho nie je spoločenská objednávka na vysporiadanie sa s minulosťou. V čom vidíte príčiny, že slovenská verejnosť ako keby sa nechcela vyrovnať so svojou minulosťou?
F. Gál: „(smiech) Prešiel veľmi krátky čas a to, čomu hovoríme slovenská verejnosť, aspoň pokiaľ ide o moju generáciu, o generáciu najbližšie vyššiu a najbližšie nižšiu, má poriadne za ušami. To je tá naša minulosť - my sme tá minulosť. 99 percent z nás chodilo voliť komunistov „len tak fiklo“, 150 tisíc ľudí v bývalom Československu podpísalo spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou, jeden a pol milióna občanov tej malej krajiny bolo členmi Komunistickej strany. Tento problém nevyrieši žiadny zákon. Naopak, ja nie som právny purista a ja viem, že zákon môže byť „cár papieru“, ktorý sa môže veľmi ľahko obchádzať a znevažovať a nedodržiavať. Táto spoločnosť jednoducho potrebuje dve generácie.“
RFE: Napriek tomu iné postkomunistické krajiny, ako napríklad Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko už skôr tieto archívy otvorili a tá verejnosť tlačila vlastne na politickú reprezentáciu, aby prispela k objasneniu tých temných stránok histórie postkomunistických štátov. Je to skutočne len v tej generácii, ktorá nevyvíja tlak na politikov, aby takéto zákony prijali?
F. Gál: „Ja neviem, ja by som nerád hovoril o slovenských špecifikách, to je taký eufemizmus, ktorý sem zaviedli nacionalisti slovenskí, ale ako je možné, že prezidentom Českej republiky je disident Václav Havel a prezidentom Slovenskej republiky je nomenklatúrny komunista Schuster?
Ako je možné, že predsedom českého parlamentu bol Václav Klaus a predsedom slovenského parlamentu nomenklatúrny komunista Migaš? Ako je možné, že - preboha - mytologickou postavou slovenských moderných dejín je komunista a funkcionár Alexander Dubček? Ako je to možné?
Povedal by som, že hlboko, hlboko v slovenských dušiach je zakorenený tento komunizmus ako obdobie, ktoré pre množstvo Slovákov znamená industrializáciu, rast hmotného životného štandardu, že v tej slovenskej spoločnosti nedostali na plné pecky - ako hovoria Česi - to, čo v Čechách dostali? A to sú perzekúcie, väzenia, ostrakizácia, akoby tí Slováci, použijem teraz takú metaforu, sa vo svojej zoologickej záhrade proste cítili tak trošku bezpečne a dobre?“
RFE: Takže z tohto dôvodu podľa vás ani občania netlačia na politické reprezentácie, ktoré môžu uvádzať tieto veci do života?
F. Gál: „Slovenskí občania si zvolili politickú reprezentáciu, o ktorej som pred chvíľkou hovoril.“
RFE: Myslíte si, keďže Slovensko a jeho reprezentácia nasmerovala krajinu do EÚ a NATO, že je možné, že nastanú v slovenskej spoločnosti aj také civilizačné zmeny, zmeny v myslení? Nastalo to v Českej republike?
F. Gál: „Nerobme si žiadne ilúzie. Tá EÚ, ktorú ja vítam a čakám to a teším sa na to a som za vstup Slovenska a Čiech do EÚ, to nebude žiadna prechádzka rajom. To bude problémov, o ktorých dnes nemáme tušenie a ja som len zvedaný, pretože tá propaganda v smere integrácie a vstupu do EÚ je veľmi lineárna a veľmi jednostranná, veľmi čiernobiela.
Som len zvedavý, ako sa občania budú vyrovnávať s tým, že ako členská krajina EÚ budeme mať 30 rokov nižší hmotný životný štandard. Že nám budú unikať mozgy, špičkoví odborníci. Mne sa nepáči tento spôsob propagandy a nemyslím si, že to môže mať dobrý dopad. Vlastne príde, ako to bolo v 90-tom roku, po krátkej eufórii príde vlastne frustrácia, sklamanie - preboha, veď už sme tam, prečo menej zarábame a tak ďalej.
Opakujem, ja si skutočne myslím, že potrvá generáciu, dve, než sa hodnoty euroatlantickej civilizácie stanú vžitými hodnotami občanov Českej a Slovenskej - nepoznám Poľsko a Maďarsko - republiky.“
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|