Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       22. august 2002 Podľa Orosza prezident Schuster pri vetovaní zákonov riskuje obvinenia z klientelizmu Jana Pankovčínová Legislatívnu činnosť parlamentu v tomto volebnom období charakterizovalo najmä prijímanie reformných zákonov, prispôsobenie slovenského práva k európskemu a zásadná novelizácia ústavy, vrátane priamej voľby hlavy štátu. Prezident pritom oproti minulosti získal aj silnejšiu právomoc pri vetovaní zákonov. O tom, ako ju využíval, už hovorí Jana Pankovčínová. Najprv trochu štatistiky. Kým prechádzajúca hlava štátu vrátila poslancom za jedno celé volebné obdobie 32 zákonov, čo tvorilo 10 percent zo všetkých schválených, súčasný prezident Rudolf Schuster stihol za dva roky vrátiť viac ako sedemdesiat právnych noriem. Percentuálne je to o päť viac než Michal Kováč za štyri roky. Aj pri uplatňovaní svojich pripomienok k vetovaným zákonom bol Schuster „tabuľkovo“ úspešnejší. Kým Kováč presadil svoje návrhy len v prípade desiatich noriem, Schusterovi sa to úplne alebo čiastočne podarilo až v šesťdesiatke prípadov. To sú však len kvantitatívne ukazovatele, dôležitejší je pohľad na obsah a kvalitu prezidentských pripomienok. Názory - ako býva zvykom - sa ale tiež rôznia. Úspechy Schustera presadiť svoje pohľady na zákony súvisia najmä s odlišným politickým obsadením parlamentu. Na rozdiel od minulej nedemokratickej väčšiny HZDS-SNS-ZRS, ktorá dokonca Kováčovi vyslovila nedôveru, hoci na to parlament nemá ústavné oprávnenie, súčasnej hlavy štátu „hralo do karát“ trieštenie poslaneckých klubov a nejednota vládnej päťkoalície. Aj Ladislav Orosz tvrdí, že Schuster bol úspešnejší práve preto, že parlament, ale ani koalícia či opozícia, nemali záujem zhoršiť si s ním vzťahy. Poznamenal však, že na rozdiel od prezidenta Kováča Rudolf Schuster nevyužil možnosť predložiť sporný zákon na posúdenie Ústavnému súdu: AUDIO: „Prezident Michal Kováč práve na základe ignorantského postoja parlamentu v minulom volebnom období viackrát sa priamo obrátil na Ústavný súd SR bez toho, aby zákon vetoval. Ako viete, prezident Rudolf Schuster právo obrátiť sa na Ústavný súd SR nevyužil.“ Hlava štátu má pritom ústavnú poistku sporný zákon nepodpísať a požiadať o výklad Ústavný súd. Ak ústavní sudcovia zákon alebo jeho ustanovenia označia za protiústavné, automaticky stratia platnosť bez ohľadu na to, či sa to parlamentu páči, alebo nie. Prezident Rudolf Schuster ešte v utorok skonštatoval, že spoluprácu s parlamentom považoval za dobrú, aj keď mali rôzne politické názory, a dodal: AUDIO: „Prezident má právo vrátiť zákon bez toho, že by to zdôvodnil, ale ja som to vždy patrične zdôvodnil. Ak to schvália, ja sa samozrejme, tomu podriaďujem, to je princíp parlamentnej demokracie. Ak zákon nepodpíšem a oni ho napriek tomu schvália, zákon platí. To som vždy dodržal. Stal sa jeden prípad, čo som nepodpísal, tam išlo o principiálnu vec, ale zákon tak či tak platí.“ Už viackrát zazneli názory, že súčasná hlava štátu sa dostáva do polohy, keď presadzovaním vlastných politických postojov nahrádza činnosť poslancov. Podobne to formuloval aj Ladislav Orosz: AUDIO: „Prezident Rudolf Schuster vracia zákon aj z vecných dôvodov, nazvem to diplomaticky. Tie dôvody niekedy boli dosť malicherné a treba povedať aj to, že tie zákony vracal na základe konzultácií so zainteresovanými subjektami.“ Inými slovami, lobistickými skupinami, ktorých sa aplikácia zákona dotýka v praxi. Takýto prístup prezidenta má podľa Orosza isté ústavnoprávne úskalia: AUDIO: „Stavia prezidenta republiky do pozície takzvaného pozitívneho normotvorcu, to znamená kvázi nositeľa zákonodarnej iniciatívy, čo zrejme nezodpovedá úmyslu, ktorý je vyjadrený v pôvodnom znení Ústavy SR z roku 1992. V druhom rade, ale myslím, že nie nepodstatnom, môže takýto prístup vyústiť do obviňovania prezidenta republiky z klientelizmu z hľadiska toho, že zohľadňuje záujmy tých skupín, ktorých sa zákon dotýka.Po tretie, zároveň môže takýto prístup ohroziť opätovné prijatie týchto zákonov, ktoré ako celok sú mimoriadne dôležité pre úspešné fungovanie štátu.“ Ako príklad uviedol Orosz zákon o dohľade nad finančným trhom z minulej jesene, ktorý prezident vetoval, čím sa jeho účinnosť oddialila o tri mesiace. Medzitým - keďže nemohli fungovať nové zákonné mechanizmy kontroly - však krachli nebankové subjekty a poškodili záujmy občanov. Podobne prezident až dvakrát vetoval zákon o Súdnej rade, čím bola ohrozená celá súdna moc ako tretí, od vlády, prezidenta i parlamentu nezávislý pilier štátnej moci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...