Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       23. august 2002 Reforma verejnej správy je najmä o zodpovednosti a schopnostiach komunálnych politikov Boris Koreň Niektorí kritici reformy verejnej správy, ktorú po dlhom otáľaní predsa len spustila Dzurindova vláda, predpovedali, že samosprávy obcí a krajov nové kompetencie nezvládnu. Od 1. júla dostali najproblematickejší balík nových právomocí - školy a školské zariadenia. Situáciu komentuje Boris Koreň. Hoci podpisovanie takzvaných delimitačných protokolov, prostredníctvom ktorých sa presúvajú financie, majetok i pracovníci, viazne na úrovni obcí i krajských samospráv, školy na ne prešli zo zákona. Preto ani prípadné omeškanie termínu podpisu, ktorým je koniec augusta, nič nezmení na fakte, že zodpovednosť za malé a stredné školstvo už nemá štát. Najväčším problémom je však stále nedoriešená zadlženosť škôl. Keďže dodávatelia energií a telekomunikačných služieb na zaplatenie faktúr čakajú už celé mesiace, niet sa im čo čudovať, že nových správcov - obce a samosprávne kraje - sa snažia donútiť platiť aj radikálnymi krokmi, napríklad zrušením poskytovania služieb. Minister školstva Peter Ponický síce upokojuje, že po rozhodnutí vlády vyčleniť na oddlženie škôl ďalších 300 miliónov nie je začiatok školského roka v tomto smere ohrozený, tieto prostriedky však zďaleka všetky prevádzkové dlhy škôl neriešia. Na štvrtkovom stretnutí riaditeľov Úradov samosprávnych krajov zaznelo, že si túto situáciu uvedomujú a v rámci svojej zodpovednosti budú musieť pomôcť pri jej riešení. Hovorí predseda Trnavského samosprávneho kraja Peter Tomeček: AUDIO: "V prípade toho, že by prišlo k takým skutočnostiam, že niekto chce odstaviť školu a tá by nemohla začať školský rok a vyučovací, znamená to, že samospráva poskytne tieto peniaze z iných prostriedkov a bude žiadať od štátu refundáciu, ak je to spôsobené práve zo záväzkov, ktoré boli k 1.7. a ktoré sa týkajú školstva." Školy totiž zo zákona na samosprávy prechádzajú bez prevádzkových dlhov, čo prakticky znamená, že tie prostriedky, ktoré neuhradí táto vláda, a zaplatia ich samosprávy, bude musieť nájsť nový kabinet po parlamentných voľbách. Kritika štátu za neoddlžené školy je teda oprávnená. Hovorí riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Igor Mráz: AUDIO: "Z tohto všetkého je jasne vidieť, že sme sa stali len správcami majetku. Ten majetok je v katastrofálnom stave a keď kolegovia hovorili o zadlženosti, tak tu bude ďalšia skrytá zadlženosť. Ja hovorím, že štát sa určitým elegantným spôsobom chcel, v úvodzovkách elegantným spôsobom, zbaviť majetku, ktorý nie je pokrytý finančnými prostriedkami." Tento postoj je však odlišný od predchádzajúceho, v ktorom bolo prezentované uvedomenie si zodpovednosti a do veľkej miery vyjadruje iný názor veľkej časti samosprávy. Tá by chcela od štátu dostať len tie právomoci, ktoré sú pre ňu ľahko zvládnuteľné, je na ne dostatok prostriedkov a naviac jej prinesú aj vyšší kredit u občanov. Školstvo, ale ani sociálne veci k nim rozhodne nepatria. O tom je však celá reforma verejnej správy - kritériom pre prechod právomocí nie je to, či sú budovy v dezolátnom stave, či sú školy finančne podvyživené a majú dostatok kvalifikovaných učiteľov. Jediným kritériom musí byť to, či sa dostávajú lokálne služby pod správu lokálnych politikov a regionálne pod správu regionálnych. Bez toho by reforma nemala ani zmysel. Obce a samosprávne kraje teda naozaj dostávajú školy s obrovským skrytým dlhom, veľa ich budov si bude vyžadovať opravy, atď, atď. Je síce povinnosťou štátu odovzdať ich bez prevádzkových dlhov, zabezpečovať naďalej kvalitu vzdelávacieho procesu a kontrolovať ju, s ostatným si však budú musieť poradiť komunálni politici. Inými slovami - ak dokážu zabezpečiť, aby škola fungovala k spokojnosti voličov, ak teda nenechajú chátrať budovy, či dokážu pritiahnuť kvalitných učiteľov, napríklad ponukou ubytovania, budú u voličov populárni. Ak to nebudú schopní robiť, prepadnú. O tom by predsa mala byť aj regionálna politika. Budúcich komunálnych politikov teda čaká ťažké volebné obdobie. Reforma v oblasti prerozdeľovania daní, sa totiž ešte poriadne nezačala, obce ani kraje teda nemajú stále dostatok príjmov o ktorých by mohli samé rozhodovať. Až po jej uskutočnení budú môcť komunálni politici robiť to na čo sú určení - rozhodnúť sa napríklad, či z prostriedkov obce postavia honosné sídlo obecného úradu a kúpia primátorovi Passata, alebo či peniaze dajú na opravu domova dôchodcov či stavbu telocvične.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...