Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. august 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb V dôveryhodnosti inštitúcií je slovenský parlament dlhodobo vnímaný ako čosi skazené. V pravidelných anketách je predmetom pohŕdania, o poslancoch kolujú vtipy, vytvára sa dojem, akoby to boli darmožráči, ktorým ide len o imunitu, plat a notebooky. Na konci funkčného obdobia tejto Národnej rady mám však dôvod si myslieť, že takéto hodnotenie až prekvapujúco nezodpovedá pravde. Slovensko je parlamentná demokracia. Voľby rozhodujú o zložení snemovne, až tá potom dáva dôveru vláde. Poslanci sú teda prvotní, ministri odvodení. Poslanci navyše po celé funkčné obdobie kontrolujú vládnu moc, a majú právo odvolať ju. Už len z tohto základného rámca vyplýva, že parlament je hoden úcty, pretože je základom demokratického režimu, v ktorom žijeme. Je fakt, že mnohí poslanci zneužívajú svoje postavenie, je fakt, že mnohí sú leniví, nájdu sa medzi nimi aj vulgárne typy. To ale nemôže byť dôvodom, aby sa z parlamentu robilo čosi nadbytočné, čosi, čo demokracii nechýba alebo dokonca prekáža. Parlament, aj ten náš, je kľúčovou podmienkou našej slobody, a preto je ako inštitúcia hoden úcty, a nie pohŕdania. Ale NR SR je hodná úcty nielen preto, že utvára rámec slobodnému životu. Zdá sa to nepravdepodobné, a pri sledovaní našej verejnej diskusie dokonca až neuveriteľné, ale parlament, ktorý práve končí, dosiahol lepšie výsledky než končiaca vláda. Stačí sa pozrieť na kľúčové zákony, ktoré v tomto volebnom období prešli - a zistíme, že väčšina z nich neprišla do parlamentu z jednotlivých ministerstiev, ale že pochádzajú z dielní poslancov a ich klubov. Zákon o informáciách, zákon o pamäti národa, novela ústavy a viacnásobné znižovanie či rušenie daní a mnohé ďalšie dobré normy vzišli z hláv poslancov, a nie ministrov či vlády ako takej. Končiaci parlament mal samozrejme svoje chyby, svojich Cuperov a svoje časté absencie. Napriek tomu nezlyhal tak, ako sa môže zdať. Presadil totiž mnohé také zmeny, na ktoré vláda nemala, a je preto nespravodlivé, ak ho nielen médiá, ale dokonca aj členovia vlády označujú za retardujúci prvok. Mám dôvod si myslieť, že skutočný problém sedel celkom inde, než na bratislavskom Vodnom vrchu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...