|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
24. august 2002
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
V dôveryhodnosti inštitúcií je slovenský parlament dlhodobo vnímaný ako čosi skazené. V pravidelných anketách je predmetom pohŕdania, o poslancoch kolujú vtipy, vytvára sa dojem, akoby to boli darmožráči, ktorým ide len o imunitu, plat a notebooky. Na konci funkčného obdobia tejto Národnej rady mám však dôvod si myslieť, že takéto hodnotenie až prekvapujúco nezodpovedá pravde.
Slovensko je parlamentná demokracia. Voľby rozhodujú o zložení snemovne, až tá potom dáva dôveru vláde. Poslanci sú teda prvotní, ministri odvodení. Poslanci navyše po celé funkčné obdobie kontrolujú vládnu moc, a majú právo odvolať ju. Už len z tohto základného rámca vyplýva, že parlament je hoden úcty, pretože je základom demokratického režimu, v ktorom žijeme. Je fakt, že mnohí poslanci zneužívajú svoje postavenie, je fakt, že mnohí sú leniví, nájdu sa medzi nimi aj vulgárne typy. To ale nemôže byť dôvodom, aby sa z parlamentu robilo čosi nadbytočné, čosi, čo demokracii nechýba alebo dokonca prekáža. Parlament, aj ten náš, je kľúčovou podmienkou našej slobody, a preto je ako inštitúcia hoden úcty, a nie pohŕdania.
Ale NR SR je hodná úcty nielen preto, že utvára rámec slobodnému životu. Zdá sa to nepravdepodobné, a pri sledovaní našej verejnej diskusie dokonca až neuveriteľné, ale parlament, ktorý práve končí, dosiahol lepšie výsledky než končiaca vláda. Stačí sa pozrieť na kľúčové zákony, ktoré v tomto volebnom období prešli - a zistíme, že väčšina z nich neprišla do parlamentu z jednotlivých ministerstiev, ale že pochádzajú z dielní poslancov a ich klubov. Zákon o informáciách, zákon o pamäti národa, novela ústavy a viacnásobné znižovanie či rušenie daní a mnohé ďalšie dobré normy vzišli z hláv poslancov, a nie ministrov či vlády ako takej.
Končiaci parlament mal samozrejme svoje chyby, svojich Cuperov a svoje časté absencie. Napriek tomu nezlyhal tak, ako sa môže zdať. Presadil totiž mnohé také zmeny, na ktoré vláda nemala, a je preto nespravodlivé, ak ho nielen médiá, ale dokonca aj členovia vlády označujú za retardujúci prvok. Mám dôvod si myslieť, že skutočný problém sedel celkom inde, než na bratislavskom Vodnom vrchu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|