Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       26. august 2002 Súdna rada vydiera vládu, že kým nedostane peniaze, nebude zasadať a spravovať justíciu Jana Pankovčínová Aj druhé rokovanie Súdnej rady v Bratislave bolo, podobne ako prvé pred tromi týždňami, poznačené ostrými vyjadreniami členov rady na adresu vlády, a najmä jej ministrov spravodlivosti a financií. O výsledkoch zasadnutia informuje Jana Pankovčínová. Súdna rada vláde s plnou vážnosťou pohrozila, že ak čo najskôr nevyčlení financie na kancelárie, aparát a občerstvenie pre členov rady, už sa viac nezíde a nebude rozhodovať o bytostných otázkach justície, ako jej to ukladá zákon. Ako opakovane zdôraznil šéf rady, predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, za tento stav bude zodpovedná vláda. Podobné obviňovanie už zaznelo aj po prvom neverejnom rokovaní rady pred pár týždňami. Dnes si jej členovia určili troch zástupcov na rokovanie s ministrom financií - na začiatok majú pre radu od neho získať najmenej 5 miliónov korún. Štefan Harabin v tejto súvislosti uviedol: AUDIO: „Keď budú pozitívne výsledky, že teda budú vyčlennené finančné prostriedky na Súdnu radu, tak potom sme ochotní rokovať ako Súdna rada. A zvolám rokovanie Súdnej rady podľa toho, čo títo emisári vyjednajú s ministrom financií.“ Harabin tiež dodal: AUDIO: „Vláda, minister financií a spravodlivosti si hrubo zanedbali svoje povinnosti, aj naďalej znefunkčňujú činnosť a pôsobenie Súdnej rady.“ Súdna rada je od minulého roku novým ústavným inštitútom, ktorý zodpovedá za personálny stav v súdnictve a jeho nezávislé postavenie a fungovanie. Pracovať však začala až tento mesiac po tom, ako nadobudol účinnosť vykonávací zákon a sudcovia, vláda, parlament a prezident zvolili do nej spolu 18 členov. Zmyslom vytvorenia tohto inštitútu, ktorý do ústavy a ďalších zákonov na rozdiel od minulosti po kritike Európskej komisie presadila súčasná vládna koalícia, je eliminovať vplyv vlády, parlamentu a politického spektra vôbec na činnosť súdnictva. Ako sa však ukazuje, k tomuto ideálu ešte povedie dlhá cesta. Pripomeňme, že keďže zákon o Súdnej rade bol prijatý až v máji tohto roku, vlani v decembri schvaľovaný štátny rozpočet na tento rok s jej existenciou, a teda ani s financiami nerátal. Napriek tomu minister spravodlivosti Ján Čarnogurský Súdnej rade ponúkol priestory na bratislavskom okresnom súde a vybavovanie potrebnej agendy na ministerstve spravodlivosti. To však Harabin striktne odmietol. Súdna rada tak už druhýkrát zasadla na akademickej pôde Právnickej fakulty, čo zariadil jeden z jej členov Mojmír Mamojka. Rada dnes napriek tomu rozhodla o troch otázkach - ich vykonanie však podmienila prísunom financií od štátu. Schválila si rokovací poriadok, schválila pre prezidenta návrh na vymenovanie 4-ročných sudcov na doživotie, avšak nedoručí mu ho, kým nebude mať financie na pečiatku, a tiež schválila presun siedmich sudcov z krajských súdov na Najvyšší súd. Štefan Harabin si tak zabezpečil naplnenie personálneho stavu svojho súdu, hoci v prípade menovania 4-ročných sudcov chce čakať na vlastnú pečiatku Rady. Dodajme pritom, že práve vymenovanie bývalých tzv. 4-ročných sudcov patrí k prioritným úlohám, aby sa zosúladil nový ústavný stav, podľa ktorého už vláda a parlament nemajú právo menovať sudcov do funkcií na dočasné obdobie štyroch rokov. Harabin dnešné polovičaté rozhodnutie v tejto veci odôvodnil takto: AUDIO: „Ten návrh môžeme prezidentovi predložiť iba vtedy, keď budeme mať pečiatku, keď budeme mať registre, keď budeme mať podateľňu. Čiže to zase závisí na vláde, či vláda vyčlení finančné prostriedky alebo nevyčlení. Keď nevyčlení, preberá zodpovednosť za to, že títo 4-roční sudcovia nebudú premenovaní a nemôžu pojednávať.“ Otázka však môže znieť aj tak, prečo už nie je pečiatka či podateľňa potrebná v prípade doručenia rozhodnutí rady o vymenovaní krajských sudcov na posty na Najvyššom súde. Účelovosť Harabinových slov i rozhodnutie rady tak v tomto prípade doslova vytŕča. Podobne rada odložila aj ustanovenie disciplinárnych súdov, ktoré od apríla neexistujú a bez nich nemôžu byť kárne postihovaní sudcovia, ktorí sa previňujú voči zákonným či etickým normám. Aj taká je teda slovenská realita spolužitia súdnej moci a zbytku spoločnosti, poznačená dlhodobými osobným spormi medzi predsedom Najvyššieho súdu a ministrom spravodlivosti, resp. vládou. Ich vzájomné spory tak ohrozujú funkčnosť a autoritu celého súdneho stavu. Navyše justíciu verejnosť častokrát vníma ako skorumpovanú a nedôveryhodnú. Budovanie autority a dôvery však na peniazoch nestojí. Pre začiatok by pokojne postačilo kultúrne správanie a dobrá vôľa na oboch stranách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...