Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. august 2002 Minister vnútra vymenoval troch špecializovaných vyšetrovateľov pre zločiny z rokov 1948 - 1989 Boris Koreň Za prelom v činnosti Oddelenia na dokumentáciu zločinov komunizmu pri ministerstve spravodlivosti nazval jeho vedúci Marián Gula vydanie prvej publikácie, ktorá mapuje štruktúru a činnosť Štátnej bezpečnosti v rokoch 1968 až 1989. Jej autorom je český historik Pavel Žáček a kniha, hoci sa zaoberá situáciu na Slovensku, musela, paradoxne čerpať najmä zo zväzkov ŠtB v Českej republike. Informuje Boris Koreň. Na Slovensku totiž zväzky Štátnej bezpečnosti neboli v uplynulých rokoch prístupné. Situáciu zmení až Zákon o pamäti národa, ktorý poslanci po jeho vrátení prezidentom do parlamentu opätovne schválili na jeho poslednej schôdzi. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský dnes oznámil aj ďalší významný posun pri vyrovnávaní sa Slovenska s minulosťou - minister vnútra vymenoval troch špeciálnych vyšetrovateľov: AUDIO: "Jedného pre východné Slovensko, stredné a západné Slovensko, ktorí sa budú zaoberať s podnetmi, ktoré sa budú týkať trestných činov z obdobia rokov 1948 až 1989, takzvaných politických. To znamená spáchaných za okolností hrubo narušujúcich základné zásady právneho poriadku, čiže takzvané prvohlavové trestné činy z onoho obdobia." Vyšetrovatelia sa budú zaoberať aj podnetmi, ktoré podá Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike a budú sa týkať slovenských občanov. Vedúci slovenského oddelenia na dokumentáciu zločinov komunizmu Marián Gula informoval, že v tomto roku podali českým orgánom tri oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu. Ďalšie dva prípady postúpili slovenským orgánom činným v trestnom konaní, v obidvoch išlo o incidenty na hraniciach pri pokuse o ich prekročenie občanmi bývalej NDR v osemdesiatych rokoch. Spomínaná publikácia má názov ŠtB na Slovensku a podtitul Agónia moci v zvodkách tajnej polície. Prvá časť rozoberá systém práce politickej tajnej služby a popisuje jej štruktúru. Druhá obsahuje denné situačné správy, takzvané zvodky od polovice novembra do polovice decembra 1989 a ilustruje pohľad vtedajšej moci na začiatky zmeny režimu. Hovorí autor knihy Pavel Žáček: AUDIO: "Proces překonávaní minulosti, to vyrovnávání se s minulostí je součástí hledání obsahu toho významu - rekonstrukce systému. Většinou se to personifikuje a možná vy, novináři, to víte velice dobře, že se na tu minulost dívá právě prostřednictvím osob reprezentujících minulý režim a kde všude jsou dnes posazeni, aníž by se příliš vnímalo, aníž by se příliš analyzovalo reprezentantmi které instituce byli." Kniha podľa Žáčka práve na základe autentických materiálov dešifruje systém fungovania ŠtB a dokazuje, že nešlo o typickú bezpečnostnú zložku, ani o štandardnú tajnú službu, ale o vyslovene politickú políciu, ktorá plne spadala pod politické vedenie ÚV KSČ. Z tejto úrovne totiž podľa Žáčka: AUDIO: "Byli organizovány veškeré operace, včetně rozdělení určitých objektů, včetně rozdelení problematik, kdo bude sledovat Alexandra Dubčeka, kdo bude zaměřen proti židovským organizacím na území Slovenska, kdo bude proti kultuře a tak dále." Slobodná Európa Pavla Žáčka požiadala, aby skúsil na základe svojich výskumov fungovania systému politickej tajnej služby definovať podstatné rozdiely oproti štandardným spravodajským službám v demokratických krajinách. Podľa Žáčka ide v prvom rade o fakt, že spravodajské služby v demokratických krajinách fungujú podľa zákona. AUDIO: "Nasazení spravodajské techniky, její použití musí svolit orgán, který je vně těchto služeb. To znamená buď soud, prokuratura, já nevím, státní zástupce. To v minulosti nebylo. Ta služba nefungovala podle zákona, ten zákon byl obecný o Sboru národní bezpečnosti, nikoliv o Státní bezpečnosti. A všechno to byli podzákonní normy na úrovni ministra vnitra, nebo náčelníků správy." Ďalším podstatným rozdielom je podľa Pavla Žáčka fakt, že ŠtB sa pohybovala vo vnútri systému, kde spolu s komunistickou stranou vyvolávala atmosféru strachu, ktorá jej napomáhala pri získavaní spolupracovníkov, udavačov a podobne. Ďalším rozdielom podľa Žáčka je, že v predchádzajúcom režime bol všetko štát - ŠtB teda nemusela kryť svoju činnosť napríklad prostredníctvom fiktívnych firiem. Spomenul v tejto súvislosti akciu Tomis, pri ktorej bola v druhej polovici 60. rokov nasadená do bytu Václava Havla spravodajská technika. ŠtB vtedy jednoducho oznámila štátnemu podniku, ktorý práve vtedy opravoval príslušné budovy, že ich vymenia a opravia to oni. Tretím výrazným rozdielom komunistickej tajnej polície oproti spravodajským službám v demokratických krajinách je ich prísna finančná kontrola. V demokracii majú stanovený rozpočet, musia dokladovať použitie prostriedkov, kým ŠtB mala rozpočet prakticky neobmedzený a nastavovala si ho aj cez iné rezorty sama.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...