[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 16. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

28. august 2002

Z hľadiska vnímania korupcie je Slovensko na 52 druhom mieste spomedzi 102 krajín

Monika Murová

Z hľadiska vnímania korupcie je Slovensko na 52 druhom mieste spomedzi 102 krajín, ktoré Transparency International zaradila tento rok do svojho hodnotenia korupcie. Zároveň pripravila Protikorupčné minimum, do ktorého sa zapojilo 12 politických strán. O podrobnostiach hovorí Monika Murová.


Z hľadiska toho ako vnímajú korupciu občania, je Slovensko s hodnotou indexu 3,7 na tej istej úrovni ako minulý rok. Spomedzi krajín V4 je na tom síce stále najhoršie, situácia sa ale tento rok zhoršila aj v Poľsku, Maďarsku a Česku, ktoré dokonca kleslo na tú istú úroveň ako Slovensko. Vysvetľuje Emília Sičáková-Beblavá, prezidentka Transperency International na Slovensku:

AUDIO: "Jedna vec je realita, druhá vec je vnímanie, ktoré sa nemusí navzájom na 100 percent kryť. Je to spôsobené teda aj posunom reality teda zhoršením korupcie v týchto krajinách, na druhej strane aj väčšou otvorenosťou, to znamená väčšou diskusiou o tejto problematike."

Sičáková pritom zdôrazňuje, že viac ako štyridsať rokov bola téma korupcie v krajinách V4 absolútne tabu. Na Slovensku sa podľa nej situácia začala meniť až s nástupom terajšej vládnej garnitúry, teda po roku 1998. Dovtedy bol celý verejný sektor pred občanmi prakticky úplne zakrytý, a médiá ani mimovládne inštitúcie nemali dostatok informácií o tom, čo sa tam skutočne deje. Z hľadiska hodnotenia plnenia programového vyhlásenia Dzurindovho kabinetu sa podľa Transparency International viaceré opatrenia splnili, mnohé nie. Hovorí Emília Sičáková:

AUDIO: "Čiže stojíme kdesi na pol ceste pri prijímaní systémových opatrení, na to aby sa tieto opatrenia odrazili aj vo vnímaní obyvateľstva, o čom je aj tento index, je potrebná dlhodobá práca. T8 Je potrebný oveľa dlhší čas ako je perspektíva 3 - 4 rokov."

K zníženiu korupcie dochádza v tých oblastiach, kde sa urobili reformy, napríklad v bankovníctve. Tam kde boli reformy nedostatočné alebo dokonca žiadne, teda v zdravotníctve či školstve, je korupcia stále vysoká. Za doslova alarmujúce ale Transparency International považuje toto:

AUDIO: "V tých oblastiach, ktoré by mali postihovať korupciu teda v činnosti polície, prokuratúry a súdov je zaznamenaný náraz vnímanej korupcie, čo znamená pre boj proti korupcii veľmi negatívny trend."

Boj proti korupcii dnes zaberá aj oveľa väčší priestor v predvolebných programoch jednotlivých politických strán. To je však zrejme nielen dôsledok zvýšeného záujmu niektorých politikov ale aj výsledok iniciatívy Transparency International. Na základe jej návrhu totiž renomované osobnosti ekonomického a spoločenského života pripravili takzvané Protikorupčné minimum, ktoré obsahuje 15 protikorupčných opatrení. Z relevantných politických strán, ktoré kandidujú v jesenných parlamentných voľbách sa k tomuto minimu prihlásilo 12, nepripojili sa HZDS, HZD a Strana maďarskej koalície. Lídri prihlásených politických strán sa zároveň svojimi podpismi zaviazali presadzovať antikorupčné opatrenia v budúcom volebnom období. Hlavný zmysel tohoto projetku charakterizoval Pavel Nechala z Transparency International takto:

AUDIO: "Cieľom celého projektu nie je hodnotenie politických strán, ale presadenie jednotlivých opatrení v práci vo vláde, v práci parlamentu. Čiže budeme sa snažiť, aby tieto opatrenia boli zapracované do programového vyhlásenia vlády a následne boli aj presadzované."

Transparency Interantional teda bude svoj projekt vyhodnocovať nasledujúce štyri roky.

Za prvoradú úlohu pritom považuje prijatie zákona o konflikte záujmov. Pripomeňme, že ho politici v tomto volebnom období odmietli podporiť. Práve zákon by mal byť akýmsi základným kameňom boja proti korupcii na najvyšších miestach a štátnych úradoch. Na rozdiel od expertov, ktorí pripravili spomínaných minimálnych 15 opatrení na boj s korupciou, zákon o konflikte záujmov politické strany považujú za menej podstatný ako napríklad zlepšenie práce súdov, prideľovanie licencií či dotácii od štátu alebo zníženie korupcie v zdravotníctve. V každom prípade, vzhľadom k prezentovanému 52. miestu Slovenska na indexe vnímania korupcie majú politické strany podľa Transparency Interantional práve teraz šancu veľa zlepšiť. Hovorí Emília Sičáková:

AUDIO: "Zhodou okolností naozaj stojíme pred parlamentnými voľbami, takže politické strany nám môžu ukázať do akej miery majú záujem zobrať tento fakt za daný a začať s ním razantne bojovať."

Dodajme, že politici by pritom nemali zabúdať na to, že Slovensko stojí pred bránami Európskej únie, ktorá koncom roka rozhodne o tom, s ktorými kandidátmi sa uzavrú prístupové rokovania. A korupcia vrátane slabej vymožiteľnosti práva určite patrí medzi oblasti, kde si krajina vyslúži najväčšiu kritiku.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print