Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       29. august 2002 Zmeny ústavy posilnili demokratický charakter krajiny a vytvorili most pre jeho začlenenie do EÚ Jana Pankovčínová Už v nedeľu si Slovensko pripomenie 10-te výročie prijatia prvej slovenskej ústavy. Tá však bola súčasnou vládnou koalíciou dvakrát zásadne novelizovaná. Podrobnosti pripravila Jana Pankovčínová. Zmeny textu základného zákona štátu vytvárajú predpoklad pre to, aby sa Slovensko stalo súčasťou zjednotenej Európy ako právny a demokratický štát, garantujúci občanom všetky medzinárodne uznávané práva a slobody. Nových ustanovení je príliš mnoho na to, aby sme sa mohli zmieniť o všetkých. Pripomeňme len, že po negatívnych skúsenostiach s textom ústavy z roku 1992 a najmä jej uplatňovaním v praxi zo strany bývalej garnitúry HZDS-SNS-ZRS, sa súčasná koalícia zaslúžila o posilnenie jej demokratického charakteru. Bola to sizyfovská úloha a zrejme aj politicky ju docenia až historici. Okrem iného ale práve táto koalícia umožnila občanom zvoliť si vlastnú hlavu štátu a oklieštiť tak stranícke “obchody” v pozadí. Následne sa práve súčasná koalícia zaslúžila o posilnenie kompetencií prezidenta. Novelou ústavy, ktorá bola prijatá vlani a nadobudla účinnosť tento rok, získali nové právomoci aj samosprávy. Výkon moci sa tak dostal bližšie k občanovi. Rovnako sa významne posilnili pozície súdnej moci a jej nezávislosť na vláde a parlamente. S tým je tiež spojená zvýšená ochrana ľudských práv občanov v konaní pred ústavným súdom. Potvrdil to pre Slobodnú Európu aj jeho predseda Ján Mazák, podľa ktorého sa okrem iného zmenami ústavy pre ústavný súd vytvorili: AUDIO: “...pevnejšie väzby na konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, kde vlastne my sa stávame v dôsledku tejto novely veľmi účinným a efektívnym prostriedkom vnútroštátnej ochrany ľudských práv a slobôd, a tým vlastne obmedzíme počet sťažností v Štrasburgu.“ Už prvé mesiace po zmenách ústavy dokazujú, že vnútroštátne garancie sa občania pred ústavným súdom naučili využívať. Prínosom je to aj pre imidž krajiny, ktorá tak eliminuje poškodzovanie povesti pred štrasburgským súdom. Inak povedané - spolu s výročím prijatia Ústavy Slovenskej republiky by si verejnosť mala pripomínať aj schválenie jej novely. Práve ňou totiž dostali do rúk obrovské možnosti na formovanie politiky štátu a jeho smerovanie. Pozorovatelia sa zhodujú, že vďaka novej politickej klíme sa ústavní sudcovia - na rozdiel od minulosti - už nemusia obávať politických tlakov na svoje rozhodovanie. Podobne to vníma aj predseda ústavného súdu Ján Mazák: AUDIO: „Ústavný súd sa dostal do pozície, keď nie je pod tlakom ani koalície, ani opozície, pretože zrejme presvedčili sa najvyššie ústavné inštitúcie štátu, že ústavný súd postupuje v súlade s ústavou, v súlade s medzinárodnými dohovormi a nie je ovplyvniteľný žiadnym iným faktorom. To je stav, ktorý je úplne normálny a bežný v demokratických štátoch a len vyjadrujem presvedčenie, že táto pozícia ústavného súdu bude takto akceptovaná aj v ďalšom období.“ Pokiaľ ide o budúcnosť, už dnes sa objavujú snahy viacerých politických subjektov pokračovať v zmenách ústavy, napríklad vo vzťahu k zmene volebného systému, či poslaneckej imunity. K takýmto politickým volaniam sa však predseda ústavného súdu Mazák stavia veľmi opatrne: AUDIO: „Ja nevylučujem, že vývoj donesie takúto potrebu zasiahnuť do textu ústavy, ale viete, treba vyčerpať všetky prostriedky na úrovni najvyšších ústavných inštitúcií. Ak tieto prostriedky nebudú stačiť na to, aby sme vlastne sa vyvíjali ako parlamentná demokracia, ako právny štát, potom treba zauvažovať, či ten systém bude kvalitnejšie fungovať, ak zasiahneme do textu ústavy. Nemalo by byť ambíciou politikov meniť ústavu len kvôli aktuálnej politickej sile. Ústava totiž nie je pre právnikov. Nie je pre politikov. Je pre ľudí. Je pre štát. Takže keď by som vychádzal z tejto premisy, pravdepodobne by sa tie úvahy uberali skôr smerom k tej relatívnej stabilite ústavy.“ Pravdepodobnosť ďalších zmien ústavy nie je príliš veľká - politicky by na to nová vládna koalícia musela mať v parlamente garanciu najmenej 90-tich poslancov zo 150. Bez ohľadu na to však ústava a jej novelizované časti ešte len ukážu svoju prospešnosť pre rozvoj krajiny a jej občanov. Ak v niektorých bodoch zlyhá, občania už majú nástroj, ako politikov k zmenám dotlačiť. Od účasti a rozhodnutia vo voľbách, až po ústavne garantované právo na ľudové hlasovanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...