Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       29. august 2002 Súkromné médiá sa v kampani príliš regulujú Mária Hlucháňová Ani nie pred rokom boli na Slovensku historické prvé voľby do regionálnej samosprávy. Obchádzanie tejto udalosti najmä súkromnými médiami vtedy veľkú časť verejnosti zaskočilo. Občania volili do VÚC po prvý raz, a médiá im často nepodali ani tie základné informácie. Príčinou takejto "nežiaducej" samoregulácie súkromných vysielateľov bola zlá legislatíva. Uznali to aj politici, ale krátko po voľbách na tento problém zabudli. Keď im bol tento rok pripomenutý v súvislosti s parlamentnými voľbami, nenašli spoločnú politickú dohodu veci zmeniť. A tak sa držitelia licencií majú aj teraz až "nezdravo na pozore". Viac už v príspevku Márie Hlucháňovej. Všetko sa začalo vypustením paragrafov z volebného zákona, ktoré upravovali správanie sa súkromných médií počas predvolebnej kampane. Tie totiž ústavný súd označil v roku 1999 za protiústavné, a tak z volebného zákona vypadli. Doteraz ich však nijaké nové nenahradili, a tak sa držitelia licencií musia správať podľa zákona o vysielaní a retransmisii. Ten okrem iného zakazuje vysielanie politickej reklamy. Tú si však licenčná rada vysvetľuje nielen v súvislosti so zaplatenými reklamnými spotmi a časmi, ale spája ju aj so spravodajstvom a ostatnou redakčnou prácou. Podobný výklad má aj Asociácia nezávislých televíznych a rozhlasových staníc. Hovorí jej tajomníčka Zuzana Mistríková: AUDIO: "Keby sme išli do dôsledkov, tak by sa dala každá správa o rozhodnutí nejakého ministra, ktorý je kandidátom za nejakú politickú stranu, chápať za porušenie tohto zákona, a to je naozaj absurdné." Už teraz je zreteľné, že médiá sa chcú vyhnúť absurdnej situácii a preto v týchto dňoch vysielajú oveľa menej informácií z politického prostredia. Tlak na ne zvyšuje aj možnosť, že sťažovať sa na licenčnej rade môže hocijaký politický subjekt, a rada musí o jeho sťažnosti rozhodnúť. Opäť Mistríková: AUDIO: "Samozrejme, že najviac sa navzájom strážia politické strany a vzájomne si ten svoj mediálny priestor závidia. Preto je aj možno tá väčšia opatrnosť z hľadiska držiteľov licencie. Samozrejme, každé to médium má x-zamestnancov a nie každý z nich je možno natoľko zdatný novinár, aby dokázal vždy prečítať tú hranicu, a preto je pre toho majiteľa jednoduchšie možno dať tie pravidlá prísnejšie, aby sa mu nestalo, že sa dostane do problémov len preto, že jednoducho ten novinár nedokázal odlíšiť, že to je už za tou veľmi vachrlatou hranicou toho čo sa može a čo nie. Samozrejme na rozdiel od verejnoprávnych médií tie súkromné sú absolútne závislé na svojich chybách a na rozhodnutiach licenčnej rady, takže si to nemôžu dovoliť. RFE: Tým, že nebol novelizovaný volebný zákon, že situácia je taká aká je dnes, za to nesú vinu politici... Mistríková: Áno, tí ktorí dnes telefonujú do tých médií a hrozne sa tam snažia dostať tie správy, a to mi príde absurdné." Je len iróniou, že práve politici sú zdrojom pravdepodobne protiústavného stavu, keď občan nedostáva všetky informácie a teda je popreté jeho základné právo zakotvené aj v ústave. Súhlasí aj Zuzana Mistríková: AUDIO: "Tento stav je protiústavný. Nachádzame sa v absurdnej situácii, kedy dva zo štyroch volebných zákonov upravujú túto vec a dva ju neupravujú. Práve tie najdôležitejšie voľby, ktoré sa teraz budú konať, patria medzi tie zákony, žiaľ, kde to upravené nie je." Pripomeňme, že Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc presadzovala do poslednej chvíle novelu volebného zákona, žiaľ neúspešne. V týchto dňoch je jej návrh aj na stole u prezidenta, ktorý by podľa zákona mohol osloviť ústavný súd. Keby sa však tak aj stalo, zmeniť situáciu je už neskoro. Ako môže takáto diskutabilná predvolebná kampaň ovplyvniť súkromných vysielateľov a ako samotné voľby? Slovo má tajomníčka Asociácie Zuzana Mistríková: AUDIO: "Majú tréning spred roka, kedy boli voľby do VÚC, a kedy práve fakt, že nemohla byť normálna volebná kampaň v súkromných médiách, bol podľa môjho názoru z 80-tich percent zodpovedný za fakt, že bolo voliť toľko ľudí, koľko bolo v tých voľbách..." Dodajme, že priemerná volebná účasť dosiahla vtedy len 26 percent. Teda už teraz strany sľubujú zmeniť volebné zákony. Či si všimnú aj problém s kampaňou v médiách, je otázne. Štyri roky ich to totiž nemusí nijako trápiť, rovnako ako to netrápilo ani ich predchodcov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...