Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. august 2002 Väčšina politických strán deklaruje snahu o štíhlu vládu a štátnu správu Jana Pankovčínová Mnohé z politických strán, ktoré sa uchádzajú o hlasy voličov, vo svojich programoch deklaruje snahu o budúce zoštíhlenie súčasnej 19-člennej vlády i štátnej správy vôbec. Mimovládna organizácia INEKO ich programy v tejto oblasti podrobila analýze, o ktorej už informuje Jana Pankovčínová. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť analyzoval už dávnejšie viacero takpovediac „technických“ detailov z hľadiska efektívnosti a funkčnosti vládnutia. Reč je napríklad o počte vládnych kresiel a ministerstiev, štátnych tajomníkov a podobne, ktoré si strany pri zostavovaní vlády podelia pomerne k svojim volebným výsledkom. V roku 1998 sa tak vláda rozšírila oproti minulosti o tri kreslá na devätnásť a vznikli napríklad až štyri posty vicepremiérov, ktorí pod sebou nemajú konkrétne rezorty. Analytik inštitútu Andrej Salner pritom upozorňuje, že slovenské zákony v týchto technických otázkach nie sú prispôsobené obvyklému koaličnému spôsobu vládnutia: AUDIO: „Tie mechanizmy, ktoré fungujú podľa zákonov, podľa ústavy nie sú prispôsobené tým potrebám nejakej širokej koalície. Čo znamená, že dochádza k určitým rozporom, ktoré sú vlastne zbytočné. Našim cieľom bolo teraz pred voľbami ponúknuť tým politickým stranám možnosti určitých reforiem týchto technických stránok, ktoré by umožnili nasledujúcemu vládnemu kabinetu byť akcieschopnejším, úspešnejším a aj úspornejším.“ Väčšina politických strán na túto ponuku a s tým spojenú verejnú diskusiu reflektovala - viaceré poznatky zapracovala do svojich volebných programov, v ktorých sa napríklad zaväzujú k budúcemu zoštíhleniu vlády a štátnej správy vôbec. Úvahy tretieho sektora smerujú aj k zlepšeniu koordinácie prác medzi úradom vlády a jednotlivými ministerstvami s cieľom skvalitniť a zrýchliť rozhodovanie kabinetu. Ako sa to v budúcnosti odrazí, sa ukáže už o pár týždňov po septebrových voľbách. Andrej Salner však šance na realizáciu týchto predsavzatí vidí značne optimisticky: AUDIO: „Tá šanca je relatívne vysoká, najmä s tými reformami, ktoré sa týkajú počtu členov vlády. Tam veľká väčšina strán, ktoré teda majú podporu v prieskumoch verejnej mienky, deklarovali vôľu redukovať konkrétne ministerstvá.“ Analytik Andrej Salner menoval nasledovné rezorty: AUDIO: „Napríklad to vyzerá, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku možno bude po voľbách zrušené, pretože veľká časť týchto politických strán s takýmto návrhom súhlasí. Niekoľko strán, najmä tých pravicovejších, súhlasí s návrhom na zlúčenie ministerstiev školstva a kultúry. Myslím si, že táto myšlienka zoštíhlenia vlády rezonuje vo verejnosti a bude asi rezonovať aj po voľbách a verejnosť bude určitým spôsobom sledovať, či práve pri tom delení kresiel nezabudnú strany na tento záujem.“ Pochopiteľne, jedna vec sú deklarácie a druhá snaha politických strán zachovať si čo najväčší vplyv na fungovanie a smerovanie spoločnosti. Je logické, že strany pomerne k počtu získaným voličských hlasov nemajú záujem stratiť priame zastúpenia na čele rezortov, či prenechať ich svojim politickým rivalom - a to bez ohľadu na to, že s nimi vytvoria koaličný celok. Na našu otázku, či je reálne očakávať, že si strany dobrovoľne zmenšia svoj vplyv v ústredných orgánoch , reagoval Andrej Salner slovami: AUDIO: „Máte pravdu, je to ťažko predstaviteľné a práve preto sme sa my snažili dotlačiť politické strany ku konkrétnym sľubom teraz pred voľbami, aby sme po voľbách mohli vyvíjať nejaký verejný tlak na to, aby teda neustúpili týmto cieľom, o ktorých ste hovorili.“ V jednom rezorte si obvykle strany dosadzujú dvoch až troch tajomníkov ministra tak, aby štátni tajomníci pochádzali z iného politického tábora ako minister. Argumentovali pritom väčšou politickou kontrolou ministra zo strany koaličných partnerov. Na margo toho, či sa politici zhodujú na redukcii štátnych tajomníkov, analytik Salner poznamenal: AUDIO: „To je myslím ďalšia otázka, v ktorej panuje zhoda. Práve preto, že ten doterajší mechanizmus koaličnej kontroly prostredníctvom štátnych tajomníkov sa ukázal ako neefektívny, a preto existuje síce viacero modelov, ale strany sú o nich ochotné diskutovať, pretože to zefektívni pre stranu, ktorá má určité ministerstvo, schopnosť teda to ministerstvo efektívne riadiť.“ Aj práve končiace sa volebné obdobie ukázalo, že koaličná kontrola prostredníctvom štátnych tajomníkov je často neúčinná - politickí nominanti sedia na čele ministerstva bez ohľadu na kroky, ktoré podnikajú, dovtedy, kým sa inak nerozhodne premiér či ich politické ústredie. Naposledy sa to ukázalo tento štvrtok v prípade štátných tajomníkov ministerstva školstva za SMK Szigetiho a KDH Fronca, ktorí ani nevedeli, že minister za ľavicovú SDĽ zrušil jeden z odborov, ktoré mali v kompetencii. A hoci s niektorými krokmi ministra Ponického nesúhlasia, nemajú páky na zmenu jeho rozhodnutia, a teda aj na riadenie rezortu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...