|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. august 2002
|
Keď prezident ochorie...
|
Milan Žitný
|
Keď slovenský prezident ochorie, padajú trestné oznámenia. Padlo aj v lete 2000 počas jeho vážneho ochorenia, padlo aj teraz - jeho otca chcel vraj ktosi otráviť.
Obeťou konšpiračných teórií, ktoré v uplynulých dňoch živili prezidentov syn Peter a bulvárne denníky Nový deň i Nový čas, sa stal aj sám prezident Rudolf Schuster. Potravu k bizarným špekuláciám dodal už koncom augusta 2000 v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung, keď komentoval prevzatie kompetencií hlavy štátu slovenskou vládou a predsedom parlamentu počas jeho ochorenia slovami: "Pre nich som bol už mŕtvy. V pozadí sa už rátali hlasy mojich nástupcov." Nebola to však pravda, vláda a predseda parlamentu sa rozhodli prevziať časť kompetencií hlavy štátu až po niekoľkých týždňoch prezidentovej "práceneschopnosti".
Keď prezident ochorie, treba byť v strehu, koho obviní zo sprisahania proti nemu - citujeme ďalej z rozhovoru pre nemecký denník: "Keď som v lietadle bojoval so smrťou, jedinou starosťou zástupcu vlády v lietadle bolo dostať od lekárov potvrdenie o mojej neschopnosti vykonávať úrad." Dôvodom mohla byť podľa Schustera snaha koalície odvrátiť vypísanie referenda o predčasných voľbách, ktoré v lete 2000 navrhovalo HZDS. Aj tu sa prezident mýlil - HZDS čakalo s predložením petičných hárkov na vypísanie referenda, až kým sa Schuster nevyliečil a nevrátil do úradu. V čase, keď prezident poskytoval rozhovor korešpondentovi Süddeutsche Zeitung, mal práve petičné hárky čerstvo na stole, takže mohol vedieť, že jeho úvaha nemá reálny základ.
Prezident dáva v rozhovore dôveryhodnosť svojmu tvrdeniu aj citovaním lekárov z innsbruckej nemocnice, kde bol ošetrovaný: "Innsbruckí profesori sa veľmi čudovali a pýtali sa, čo je to za krajinu?" Je to bizarná krajina, odpovedá dnes aj na túto starú, pravdepodobne vyfabulovanú otázku, český politológ Jiří Pehe: "Imidž Slovenska je vo všeobecnosti dosť bizarný."
Keď prezident ochorie, aj zdravotníctvo máme bizarné: "Je neuveriteľné, že slovenské zdravotníctvo je na tom ešte horšie ako v Albánsku," povedal pre Süddeutsche Zeitung. Teraz ponúka ostatným slovenským pacientom, aby sa zverovali radšej rakúskemu zdravotníctvu. Schusterov viedenský ošetrujúci lekár, profesor Wolfgang Graninger, však o postupe slovenských lekárov povedal: „Boli sme prekvapení, aké boli všetky vyšetrenia kvalitné."
Keď prezident ochorie, Slovensko sa dostáva do svetových médií ako krajina, v ktorej ukladajú o život hlave štátu, alebo sa minimálne o ňu dostatočne nestarajú. Miesto toho, aby prezident vyvracal takéto podozrenia, neváha na tlačovej konferencii uviesť: "Ľudia si hovoria: My si chceme nášho Jánošíka obesiť sami, nenecháme to na cudzincov, patrí to nám."
Keď prezident ochorie, novinári a komentátori si mädlia ruky. Aj v letnom období, počas útlmu politických udalostí, prezident im dodá aj atraktívnu tému, aj s grosteskným nádychom.
Reči o otrave sa už dostávajú konečne na vedľajšiu koľaj. Jedinou otravou, ktorá sa zatiaľ preukázala počas prezidentovej hospitalizácie, je otrava verejnej mienky a povesti krajiny. Na tento druh jedu sa ťažko hľadá protijed, môže ho podať iba sám prezident a jeho okolie - tým, že nebudú hľadať nepriateľov, spriahania a bizarné vysvetlenia.
Protijed ale možno ani neexistuje. Denník Sme cituje psychológa v odpovedi na otázku, či prezident má dôvod na obavu, že mu môže niekto siahnuť na život: "Vôbec nezáleží, či ide o politika. Skôr je to dané osobnostným založením človeka. Je to vlastnosť, ktorú má."
Protijed na otravovanie politického ovzdušia sa ťažko hľadá možno aj preto, že prezident už oznámil rozhodnutie kandidovať v ďalších prezidentských voľbách.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|