Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. september 2002 Prezidentov nový povolebný postup: zostavením vlády poverí lídra, ktorý mu písomne zaručí väčšinu v parlamente Jana Pankovčínová Prezidentov hovorca Ján Füle včera oznámil, že prezident mieni v povolebnom procese poveriť zostavením vlády takého politického lídra, ktorý sa mu písomne zaručí, že má za sebou potrebnú väčšinu poslancov parlamentu. Viac už má Jana Pankovčínová. Najnovšia aktivita Rudolfa Schustera spadá do rámca takzvane mimoústavných - slovenská ústava totiž priamo prezidentovi nedáva kompetenciu podmieňovať vymenovanie osoby premiéra písomným vyhlásením politického lídra, že má za sebou potrebnú väčšinu poslaneckých hlasov pre získanie dôvery budúcej vlády. Mimochodom, hlava štátu v priebehu niekoľkých týždňov opakovane zmenila svoje vyjadrenia k tomu, ako sa bude správať po voľbách. Najprv prezident hovoril o tom, že poverí zostavením vlády víťaza volieb, neskôr že lídrom parlamentných strán zagratuluje a počká, keď mu oznámia, že sa dohodli na vytvorení koalície a osobe premiéra. Pred dvoma týždňami potom avizoval, že s politikmi usporiada dvojkolové politické rokovania, na základe ktorých sa potom rozhodne, koho za premiéra vymenuje. Z tohto hľadiska preto ani jeho aktuálny postoj, že za predsedu vlády vymenuje toho, kto mu predloží písomné vyhlásenie o podpore väčšiny parlamentu, ešte nemusí byť tým konečným. Zdá sa, že aktuálny postoj Rudolfa Schustera je viac politickým, ako ústavne predpísaným postupom. Podobne to vníma aj ústavný právnik Peter Kresák: AUDIO: “Je to iste veľmi netradičný krok, pretože takéto písomné vyhlásenie asi ťažko môže mať nejakú relevanciu, ale keď sa pán prezident rozhodne, ako sa už zvykol rozhodovať takýmito netradičnými spôsobmi, tak to asi musíme iba rešpektovať a čakať, čo z toho bude.” Z vyjadrenia hlavy štátu sa dá dedukovať, že má záujem osobne zasiahnuť do politických rozhovorov o kreovaní budúcej koalície, i keď mu to z ústavy neprináleží. Už teraz je totiž jasné, že po voľbách bude mať Slovensko koaličnú vládu, teda zloženú z viacerých politických strán, ktoré sa najskôr musia na spolupráci dohodnúť. Alebo inak - prezident vysiela signál, že chce najskôr vidieť „na papieri“ budúcu koaličnú dohodu, pretože práve tá obvykle obsahuje záväzky strán o podpore vlády v parlamente prostredníctvom poslancov. Lenže to je výlučne záležitosťou politických strán, a nie hlavy štátu. Peter Kresák ale vníma prezidentov postup opatrnejšie: AUDIO: “Ja by som nehovoril o mimoústavnom postupe, každopádne je to postup, ktorý smeruje k naplneniu ústavného oprávnenia prezidenta SR, ale tá cesta je rozhodne, rozhodne trošku netradičná.” RFE: Nie je záležitosťou politických strán, aby sa dohodli na vytváraní koaličnej vlády? Kresák: “Každopádne je potrebné, aby došlo k dohode politických strán a nevidím potrebu, aby existovala akási písomná zmluva, ale písomné potvrdenie pre pána prezidenta. Skutočne v tom máte pravdu, je to vecou lídrov politických strán, ktoré získajú dostatočné zastúpenie v parlamente.” Na opakovanú otázku, či je obvyklé a štandardné, aby prezident podmieňoval, že vymenuje osobu premiéra až potom, ako bude mať písommný záväzok politických strán o podpore, Kresák reagoval: AUDIO: “Ústava je pomerne v tomto strohá - necháva priestor na konanie hlave štátu na také konanie, ktoré on uzná za vhodné. Ak sa rozhodne konať prezident SR tým spôsobom, ako sa rozhodol podľa toho zverejnenia v médiách, každopádne je to jeho právo. Ako to ale bude vyzerať v praxi, uvidíme my sami, a samozrejme, aj zástupcovia politických strán v parlamente.” RFE: Neobávate sa, že by to mohlo spomaliť proces vytváranie budúcej vlády na Slovensku? Kresák: “Toto riziko tu hrozí, ale nemusí sa naplniť.” Nedá sa tak celkom vylúčiť, že hlava štátu istým spôsobom najmä z časového hľadiska môže skomplikovať proces vytvárania budúcej vlády. V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi znením ústavy, ktorá presne vymedzuje úlohu prezidenta pri zostavovaní vlády, a medzi nepísanými pravidlami, istou zvykovou politickou kultúrou. Podľa ústavy má prezident iba právo vymenovať osobu premiéra, a na jeho návrh je potom povinný vymenovať jednotlivých členov vlády. Ústava nehovorí o tom, že prezident má niekoho „poveriť“ zostavením vlády, ani o tom, že „spravidla“ treba poveriť víťaznú stranu. A už vôbec ústava nehovorí o písomnom vyhlásení politického lídra pre prezidenta, že má v parlamente podporu poslancov. Tá je síce dôležitá, lenže to nie je úloha prezidenta, ale koaličných politických strán. Vláda totiž získava legitimitu až vyslovením dôvery v parlamente, a nie z rúk hlavy štátu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...