Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. september 2002 Bobrík víťazstva Juraj Hrabko Krátko popoludní sa dnes vo väčšine obcí a miest na Slovensku začali parlamentné voľby. Je to čas, kedy opäť po štyroch rokoch začali politici mlčať a voliči hovoriť. Po 15 hodinách, prerušených nočným kľudom, tomu bude zase naopak - voliči budú mlčať a politici začnú hovoriť. Ako tomu obvykle v parlamentných voľbách už býva, aj dnes a zajtra pôjde niekomu vo volebnej súťaži o moc, inému o všetko. Každá kandidujúca strana sa síce samostatne uchádza o získanie bobríka víťazstva, k dispozícii je však len jeden. Keďže už pred voľbami je nepochybné, že v krajine pod Tatrami opäť zasadne koaličná vláda, bobríka víťazstva vo voľbách bude potrebné rozkrájať na viacero kusov. Mimochodom, akosi sa doteraz nepodarilo celkom rozptýliť mýtus o prepadnutí hlasu tých voličov, ktorí sa rozhodli voliť tzv. malé strany. Teda také, ktoré v prieskumoch verejnej mienky nevykazujú možnosť aspoň stúpiť na zákonom stanovený minimálne päť percentný parlamentný prah. Jeden z podmýtov pritom znie, že hlas voliča, ktorý volí "malú" stranu sa následne rozdelí medzi strany veľké a tak chtiac či nechtiac volič prispieva k zvoleniu toho, koho voliť vôbec nechcel. Nie je tomu tak, volebné počty nie sú až také zložité, ako sa na prvý pohľad môžu zdať. Poslanecké mandáty pre úspešné strany vo voľbách sa totiž vypočítavajú iba z takých odovzdaných voličských hlasov, ktoré sami získali. S hlasmi voličov, ktorí volili strany neúspešné sa nijako nenarába, povedané slovami zákona - na ne sa neprihliada. Tzv. republikové volebné číslo, na základe ktorého sa následne rozdeľujú poslanecké mandáty sa vypočítava iba zo súčtu hlasov tých voličov, ktorí ich odovzdali vo voľbách úspešným stranám. V žiadnom prípade sa teda pri rešpektovaní zákona nemôže stať, že sa s hlasom voliča "malej" strany bude manipulovať v prospech strán "veľkých". Je pochopiteľné, že v čase konania volieb sa kandidujúce strany už zaoberajú povolebným usporiadaním. O funkciu hlavného krájača bobríka víťazstva sa uchádza samotný prezident, ktorý má podľa ústavy právo vymenovať predsedu vlády. Rudolf Schuster deň pred konaním volieb prišiel s nápadom, že "na základe svojho ústavného práva poverí zostavovaním vlády toho politika, ktorý mu predloží písomné vyhlásenie o podpore nadpolovičnej väčšiny zvolených poslancov." Ústavné právo prezidenta "poveriť zostavovaním vlády" niektorého politika však neexistuje, tôbôž právo vyžadovať od kohokoľvek akési písomné vyhlásenie. Existuje iba ústavné právo prezidenta vymenovať predsedu vlády. V jeho naplnení je prezident naozaj silným až rovnocenným hráčom parlamentným politickým stranám. Je to totiž aj jeho jediná ústavou povolená možnosť zasiahnuť do zloženia novej vlády. Návrhy premiéra na vymenovanie ďalších členov vlády môže prezident síce zdržiavať, ale už je povinný ich rešpektovať. Vzhľadom na to, že prezident písomnú podporu vyžaduje už len pri "poverení" osoby na zostavovanie vlády, možno iba ťažko predvídať, čo bude napokon žiadať od osoby, ktorú sa rozhodne do funkcie premiéra aj vymenovať. Je však zrejmé, že najväčším problémom prezidenta pri zostavovaní novej vlády bude Rudolf Schuster.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...