Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. september 2002 Stačí budúcej vláde 78 poslancov v parlamente? Juraj Hrabko Zrejme najväčšími prekvapeniami týchto volieb bol nárast preferencií SDKÚ a KSS a pokles preferencií strany Smer. Na komentár týchto výsledkov sa už v tejto chvíli pýtam nášho spolupracovníka Juraja Hrabka: J. Hrabko: "Čo sa týka SDKÚ, nárast jej preferencií je skutočne prekvapivý. Najmä po tom, ako ANO spolu s televíziou Markíza a jej príbuznými médiami robili silnú kampaň tak proti vláde Mikuláša Dzurindu, ako aj proti nemu osobne. Ich dosah sa však napokon ukázal ako slabý. Myslím si, že SDKÚ dobre vygradovala svoju kampaň, v ktorej vsadila na garanciu presadenia integrácie do euroatlantických štruktúr a ako sa ukázalo hlasmi voličov, Slovensko do týchto štruktúr chce naozaj vstúpiť. Úspech extrémistických komunistov je združením viacero faktorov, azda stačí spomenúť, že je aj výsledkom politiky pánov Migaša, Koncoša či Weissa v uplynulom období. Pokles preferencií strany Smer bol zrejme daný dlhou až únavnou kampaňou bez gradácie a ako negatívum sa ukázalo hlavne isté spochybňovanie Roberta Fica napríklad znovuotvorením už uzatvorených kapitol s Európskou úniou." RFE: Všetko nasvedčuje tomu, že na Slovensku príde k vytvoreniu štvorkoalície, ktorá sa bude môcť oprieť o podporu 78 poslancov. Je takýto počet poslancov dostatočný na udržanie stability vlády? J. Hrabko: "Áno. Je to tzv. kvalifikovaná väčšina v parlamente, čo znamená, že na schvaľovanie zákonov nepotrebuje aj iných poslancov. Prirodzene, isté rizikové faktory existujú - jedným z nich je ten, že tak, ako je možné predvídať správanie poslancov povedzme SMK, nemožno vôbec predvídať správanie sa politických nováčikov strany ANO. Ďalším rizikovým faktorom je komunikácia medzi vládou a parlamentom. Vláda by si mala väčšmi uvedomiť, že za svoju činnosť zodpovedá parlamentu, a nie naopak. Že je to ona, ktorá by mala neustále diskutovať a uchádzať sa o podporu poslancov pri predkladaní návrhov zákonov. Napokon, na neexistenciu takejto konštantnej komunikácie doplatila aj dosluhujúca vláda stratou veľkej väčšiny poslancov. Bolo by asi ťažké nájsť relevantný argument, ktorý by preukázal, že väčšina v parlamente nie je väčšinou v parlamente." RFE: Nemožno však ešte úplne vylúčiť ani variant, že vo vláde bude napokon aj Róbert Fico, aby vláda mala zaistenú predsa len vyššiu podporu poslancov... J. Hrabko: "Vylúčiť to isto nemožno, ale vláda by opäť bola neštandardným zoskupením. Je prirodzené, že keď sa delí moc, lietajú aj triesky. Strana Smer by však bola cudzím prvkom vo vláde tzv. pravicových strán, rovnako ako ním bola doteraz SDĽ či SOP. Výsledky volieb ukázali, že opätovné zneštandardizovanie politickej scény nie je vôbec nutné. Ak - tak iba z vôle politických strán, ale nie z vôle voličov. Stále platí jednoduchá poučka - tak, ako žiadna politická strana ani žiadna vláda nie je dobrom, ale nutným zlom. V tomto zmysle je zbytočné robiť zlo ešte väčším iba preto, lebo ďalšia politická strana má evidentný záujem podielať sa na moci. Naviac, vláda potrebuje v parlamente opozíciu, ktorá by mala sledovať a zamedzovať aj jej skorumpovaniu a z tohto uhľa pohľadu sa Robert Fico môže vyšvihnúť za jej lídra. A v ďalších voľbách tzv. pravicu poraziť."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...