Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. september 2002 Pokojný povolebný vývoj Jana Pankovčínová Povolebný vývoj na Slovensku je charakteristický pokojným rokovaním štyroch pravicových strán o zostavení novej vlády. Nenarušilo ho ani prezidentovo rozhodnutie dať víťazovi volieb - HZDS - päť dní čas na vlastné rokovania. Viac má Jana Pankovčínová. Pokusy HZDS zostaviť vládu stroskotali už v momente, keď sa včera s požehnaním hlavy štátu začali. Podľa očakávania dnes rokovania s vyjednávačmi HZDS odmietli zástupcovia SMK, ale aj ostatné pravicové strany - SDKÚ, KDH a Aliancia nového občana. Táto štvorka sa sústreďuje na vlastné diskusie o podobe budúceho vládneho programu a rozdelenia ministerských kresiel. Zároveň príslušné komisie držia líniu svojich straníckych lídrov a priebežné informácie o rozdielnych predstavách jednotlivých partnerov neposkytujú. Verejnosť je tak ušetrená zbytočných kontroverzií, ktoré sa napokon v záverečnej fáze aj tak musia otupiť. K inému scenáru - teda nedohode pravice - sa zjavne neschyľuje. HZDS podľa všetkého nemá šancu získať na svoju stranu ani pravicu a ani SMER Roberta Fica, ktorý to dnes opäť potvrdil. Zmierenie sa s prehrou bolo na rozdiel od včerajška dnes cítiť aj z vyjadrení predstaviteľov HZDS, ktorí už pozornosť zamerali na snahu hnutia dohodnúť sa aspoň na povolebnom usporiadaní parlamentu. Keďže aj samotný premiér Mikuláš Dzurinda potvrdil, že novovznikajúca koalícia má záujem ponúknuť opozícii post podpredsedu Národnej rady a pomerne k výsledkom volieb aj ďalšie parlamentné funkcie, podpredsedovia HZDS sa tejto ponuky chytili. Ján Kovarčík - dodajme, že v rozpore s politikou hnutia spred roka 1998 - vyhlásil, že v demokracii by mala platiť zásada, že post šéfa parlamentu patrí víťazovi volieb bez ohľadu na to, či je v koalícii alebo opozícii. Je to však nerealistická predstava vzhľadom na potrebnú súhru ústavných činiteľov, a priznal to aj ďalší podpredseda HZDS Rudolf Žiak, keď neskrýval záujem hnutia aspoň o post podpredsedu zákonodarného zboru. Adeptov je však viac - podobnú ambíciu má aj Ficov SMER, takže bude na pravicových poslancoch, ktorú opozičnú stranu pri voľbách podpredsedov NR SR uprednostnia. Na rokovania o usporiadaní parlamentu však majú strany ešte čas do zvolania ustanovujúcej schôdze. Dovtedy by si najmä pravica mala definovať predstavy o budúcom vládnutí. Vráťme sa však k volebnému i povolebnému fiasku HZDS. Vladimír Mečiar je v nezávideniahodnej situácii. Nezmenia to ani jeho „sebavedomé vyhlásenia“, že je s volebným výsledkom HZDS spokojný a nepovažuje ho za svoju osobnú prehru. Podľa neho vraj hnutie rátalo s 20 až 22 percentnou podporou voličov: AUDIO: „Ja som to už vo vnútri dávnejšie oznámil, že mojou snahou je v týchto voľbách doviesť HDZS k víťazstvu a to som splnil. Neurobili sme si dnes analýzu, v čom to je, prečo to je, ako to je, ale pokiaľ ide o ten pokles, znovu potvrdzujem - očakávaný výsledok sme očakávali oficiálne 20-22. Je 19 a pol. Je to v poriadku.“ Podľa sociológa Pavla Haulíka je ale hlavnou príčinou poklesu preferencií HZDS skutočnosť, že nezvládlo „opozičnú politiku“ v uplynulých štyroch rokoch a zbytočne sa vybíjalo na pôde parlamentu deštrukciami voči vláde a koalícii. Pod neúspech sa podpísalo aj nezvládnuté referendum o predčasných voľbách, bojkotovanie médií a verejnosti vôbec, a tiež skutočnosť, že HZDS nepredkladalo žiadne konštruktívne či konkurenčné návrhy. Kauzy okolo nadobudnutia nemalého majetku Vladimíra Mečiara, ktoré vzbudzujú pochybnosti, boli podľa Haulíka už len akousi „čerešničkou“ na torte. Na našu otázku, či možno pokles záujmu voličov o HZDS považovať do budúcnosti za trend, keďže politika ani vedenie HZDS sa nemení, odpovedal Pavel Haulík takto: AUDIO: „To záleží od rozhodnutia, či zmenia prístup. Ak by postupovali v opozícii, kde pravdepodobne budú naďalej, rovnakým spôsobom ako predchádzajúce roky, myslím si, že to by bola cesta ku koncu HZDS. HZDS čaká buď len nejaká reforma, alebo koniec.“ Ak to zhrnieme, je jasné, že snahy hnutia dostať sa do vlády, nemajú reálny základ a je otázne, aké posty vybojuje na pôde parlamentu. Dôvera k jeho predstaviteľom i samotnej politike sa nedá obnoviť zo dňa na deň pri nezmenených konštantách. Jediné, čo hnutie dosiahlo, je poslanecká imunita predsedu. Podobne, ako v predchádzajúcom volebnom období, však zrejme môže rátať s tým, že bude zo strany orgánov činných v trestnom konaní atakovaná tak, ako tomu bolo v prípade jeho pravej ruky Ivana Lexu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...