Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. september 2002 Jakeš, Lenárt a Biľak už nie sú osamotení ako koly v plote Milan Žitný Niekdajší československí komunisti slávia opäť úspechy pri budovaní "svetlejších zajtrajškov" - zatiaľ iba ich vlastných. Komunistická strana Slovenska pod vedením Biľakovho zaťa a niekdajšieho šéfa oddelenia ÚV KSS pre školstvo Jozefa Ševca vstupuje do slovenského parlamentu, mestský pražský súd v rovnakom čase oslobodzuje bývalých najvyšších funkcionárov ÚV KSČ Jozefa Lenárta a Milouša Jakeša spod obžaloby pre trestný čin vlastizrady, ktorého sa mali dopustiť v prých augustových dňoch okupácie Československa v roku 1968 kolaboráciou s Moskvou. Milouš Jakeš už nemôže tvrdiť, ako kedysi na jednom straníckom aktíve koncom 80.rokov, že je osamotený "ako kôl v plote" - čím sa stal veľmi populárnou figúrkou - ale má evidentne silných priaznivcov v českej justícii. Vasiľ Biľak má okrem spojencov v slovenskej justícii, ktorá stále nenachádza odvahu ukončiť jeho súdny proces, najnovšie aj zaťa v Národnej rade SR. Výzvy komunistov po novembri 1989, aby sa urobila hrubá čiara za minulosťou, neprijali teda ani samotní komunisti. Cez ich prítomnosť v parlamentoch sa minulosť hlási tu a dnes o svoje miesto a premieta sa do politiky a celej spoločnosti. Niekdajší hlavný československý ideológ komunistickej strany Vasiľ Biľak stojí od marca minulého roka pred slovenským súdom pre rovnaký trestný čin vlastizrady, ako jeho bývalí súdruhovia v ČR. Prípad sa ťahá od roku 1990, ale vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na obžalobu až v roku 1998, od marca 2000 je podaná obžaloba, dodnes však proces nie je ukončený. Ukazuje sa tu akási paralela s trestnými kauzami exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, ktoré sú síce staré "iba" maximálne sedem rokov, ale ich osud je podobný - súdy vracajú spisy na došetrenie, prokurátori podávajú proti tomu sťažnosti, lenže verdikty sú v nedohľadne. Súdne procesy s niekdajšími komunistickými prominentmi, ktorí kolaborovali s okupačnou mocou Sovietskeho zväzu v Československu, sa veľmi ponášajú na priebeh trestnej kauzy prednovembrového šéfa československej Štátnej bezpečnosti Alojza Lorenca. V apríli tohto roka nadobudol platnosť rozsudok prvostupňového vojenského súdu v Trenčíne, ktorý Lorenca odsúdil na pätnásťmesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 3 roky. Lorenca uznali vinným z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve. Lorenc bol však odsúdený už v roku 1992 na štyri roky nepodmienečne v Československu, po rozpade štátu ale odmietol nastúpiť výkon trestu. Slovenské vyšetrovanie sa začalo po rozpade spoločného štátu, spočiatku však trestné orgány nemali záujem dotiahnuť prípad do konca. Až nástupom súčasnej vlády bol prípad obnovený a napokon aj ukončený. Celé konanie trvalo sedem rokov a bývalý šéf ŠtB po vynesení rozsudku vyhlásil, že právna neistota, v ktorej žil niekoľko rokov, je porušením jeho ľudských a občianskych práv. Znie to dosť groteskne, pretože Lorenc bol odsúdený za porušovanie ľudských práv pri výkone verejnej funkcie v období pred rokom 1989. K jeho sťažnosti na prieťahy v konaní sa žiada dodať, že keby bol nastúpil v roku 1993 výkon trestu, nemuselo sa trestné konanie vôbec na Slovensku obnovovať. V trestnej veci vlastizrady niekdajších predstaviteľov ÚV KSČ a KSS sa zdá, ako keby slovenské justičné orgány v kauze Vasiľa Biľaka vyčkávali na verdikt českých súdov v rovnakej trestnej veci Jakeša a Lenárta, aby sa mohli zariadiť podobne. Bola by to ale zaujímavá právna kauza, keby vrchný pražský súd, ku ktorému sa teraz český štátny zástupca odvolal po verdikte mestského súdu v Prahe, potvrdil oslobodzujúci rozsudok a na Slovensku by bol Biľak odsúdený. Doterajšie skúsenosti so slovenskou justíciou, ktorej sa tiež "dekomunizácia" úspešne vyhla, však takýto vývoj skôr vylučujú. Aj Vasiľ Biľak môže namietať, že žije v právnej neistote. Ani on, ani Jakeš s Lenártom, sa však nemôžu sťažovať, že sú aj dnes osamotení ako koly v plote, či v Česku, alebo na Slovensku. Sudcovia, čas a politické reálie im poskytujú stále dostatočnú ochranu pred spravodlivosťou. Pred morálnym odsúdením našťastie nie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...