|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
25. september 2002
|
Aký bude nový parlament?
|
Jana Pankovčínová
|
Aký bude nový parlament a jeho politická kultúra, to je už témou nasledujúceho príspevku Jany Pankovčínovej.
Hoci usporiadanie mocenských pomerov na pôde parlamentu ešte nie je horúcou témou povolebných rokovaní, z dôterajších vyjadrení politikov možno usudzovať, že ich bude sprevádzať isté napätie najmä medzi nárokmi koaličných a opozičných subjektov. Čas na dohodu majú najneskôr do 22. októbra - dovtedy musí prezident v zmysle ústavy zvolať ustanovujúcu schôdzu zákonodarného zboru, inak sa zíde automaticky.
Črtajúca sa opozícia, teda HZDS a SMER, majú záujem o posty predsedu - to je prípad HZDS - a podpredsedov Národnej rady - tak SMER, ako aj HZDS, ak nezíska post najvyšší. HZDS ústami podpredsedu Kovarčíka argumentuje, že treba zaviesť demokratickú tradíciu, že víťaz volieb má mať post predsedu zákonodarného zboru bez ohľadu na to, či je v koalícii alebo v opozícii. Tradícia by to síce bola pekná, ale na slovenské pomery vzhľadom na významné kompetencie šéfa parlamentu a potrebnú súhru s vládou nepredstaviteľná. Nová pravicová koalícia navyše naznačuje, že opozícii ponúkne len jeden post podpredsedu. Predstavy sú teda nekompatibilné a diskusia sa bude uberať smerom, na čo má v parlamentnej demokracii pri pomernom volebnom systéme nárok koalícia a na čo opozícia, aby si mohla efektívne vykonávať svoju kontrolnú funkciu voči vláde.
Jednotný recept však neexistuje ani pri porovnaní tejto situácie s tradíciami v zahraničí. Inými slovama, Slovensko si musí vybudovať a pestovať vlastné politické zvyklosti aj v tejto oblasti.
Podľa priebežných predstáv by vládna koalícia mala obsadiť štyri z piatich vedúcich postov - predsedom Národnej rady by sa mal stať kresťanský demokrat Pavol Hrušovský alebo líder SMK Béla Bugár, podpredsedami potom buď Hrušovský alebo Bugár, ďalej predseda Aliancie nového občana Pavol Rusko a zrejme aj podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková. Posledný post podpredsedu by pripadol najsilnejšej opozičnej strane HZDS. SMER tak môže predbežne rátať nanajvýš s vedúcimi postami vo výboroch. Pre prácu parlamentu je však dôležitejšie iné - a síce, aby sa skutočne naplnili v praxi pred i povolebné sľuby o „novej politickej kultúre“ v parlamente. Teda, aby poslanci presedlali z nekultúrnych na vecné vystúpenia v pléne, disciplinovane sa zúčastňovali práce pléna i výborov, či nepodliehali lobistickým a úzko straníckym záujmom pri presadzovaní nových zákonov.
Práve disciplinovanosť je aj najväčším rizikom črtajúcej sa pravicovej štvorky, ktorá - ak úspešne uzavrie koaličnú dohodu a vytvorí vládu - bude mať v parlamente tesnú väčšinu 78-ich hlasov poslancov. Teda len o dva viac, ako je potrebná väčšina, od potvrdenia vládneho programu cez prijímanie nových zákonov. Zmeniť sa teda bude musieť aj doteraz deštruktívny vzťah medzi koalíciou a opozíciou. Napokon, SMER už avizoval, že bude síce razantnou, ale konštruktívnou opozíciou, čo ho môže odlišovať od doterajšej neefektívnej opozičnej politiky HZDS. Okrem toho ale vládna koalícia bude musieť oveľa viac ako doteraz komunikovať nielen s opozíciou, ale aj vlastnými poslancami, od ktorých bude očakávať podporu svojim návrhom. Zmeny sú tiež potrebné vo fungovaní parlamentného aparátu, vo vzťahu k médiám, ktorých kontakt s poslancami je stále oproti demokratickým zvyklostiam nedôstojný, ale aj k samotnej verejnosti, ktorá nemá dostatok serióznych informácií o práci poslancov. To všetko si vyžaduje citlivý a ústretový prístup všetkých zainteresovaných.
Inými slovami, premiér Dzurinda a jeho prípadná nová vláda by v najbližších štyroch rokoch nemali ani na chvíľu zabudnúť, že ich budúcnosť a presadenie konkrétnych cieľov závisí predovšektým od podpory konkrétnych poslancov, ktorí boli do funkcií legitímne zvolení občanmi krajiny.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|