Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. september 2002 Vládna koalícia sa už rysuje, ale čo bude s opozíciou? Milan Žitný Prezident republiky Rudolf Schuster poveril dnes formálne predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu zostavením vlády, nový kabinet ministrov sa však už kreuje od posledného víkendu a rokovania o obsadení jednotlivých kresiel a funkcií sú podľa útržkovitých informácií z prostredia stredopravej koalície veľmi tvrdé. Ak by mala byť však dnes na Slovensku najväčším prekvapením správa, že predseda HZDS Vladimír Mečiar nenašiel žiadneho partnera do väčšinovej vládnej koalície, všetci komentátori a analytici by si mohli ísť hľadať iné remeslo. Touto alternatívou sa už nikto ani vážne nezaoberal, predseda HZDS zároveň nemôže mať ťažké srdce na prezidenta, že mu nevytvoril priestor na pokus o rokovania, takže jedna kapitola o mýtoch Mečiarovho mocenského čarovania sa konečne môže uložiť do archívov. Inou knihou otázok je systém politického kľúča obsadzovania rezortov v postmečiarovskom období. Prečo napríklad určitá politická strana stredopravej koalície bude viesť práve ten, či onen rezort, či ide o výsledok vyjednávania z rýdzo mocenského rozloženia síl a dosahovania kompromisov kvôli vyváženiu, alebo či dohoda reflektuje aj potrebnú záruku kvality riadenia v budúcnosti? A tak ďalej, a tak podobne... Tu niekde sa začína zmysluplná diskusia o zodpovednosti za správu vecí verejných. Kvalita riadenia rezortu môže byť dobrou vizitkou strany, ale sama o sebe ešte nemusí byť zárukou politickej stability celej vládnej koalície. Do procesu riadenia a vládnutia budú vstupovať viaceré faktory, ktoré majú schopnosť ovplyvňovať priebežné i záverečné výsledky. Medzi ne patrí aj odpor úradníckeho prostredia v rezorte, ktorý sa tradične bráni veľkým zmenám a reformám, iným vplyvným faktorom je a ešte dlho bude prítomnosť korupcie na všetkých úrovniach. Okrem toho netreba zabúdať ani na systém kríženia v riadení jednotlivých rezortov, to znamená obsadzovanie funkcií ministra a štátnych tajomníkov reprezentantmi z rôznych politických strán koalície. Má to svoje výhody i nevýhody - monostranícke riadenie môže priniesť pri kvalitnom výbere politických manažérov väčšiu razanciu do riešenia problémov a realizovania programového vyhlásenia vlády, na druhej strane prináša riziko presadzovania partikulárnych záujmov. V slovenských podmienkach sa zatiaľ uplatnil sytém krížového obsadzovania rezortov, pričom si zástupcovia za rôzne politické strany rozdelili sféry záujmov v rezorte tak, aby boli všetci zúčastnení uspokojení. V praxi to nefungovalo bez chýb, stávalo sa, že neboli spokojní všetci a výsledkom boli rôzne škandály, prepierané na verejnosti. Vysoký odborný rating ešte neznamená automaticky kvalitu politických schopností a výsledkom koaličných rokovaní bude nepochybne mnoho kompromisov. Vláda je živý organizmus, v ktorej popri politickom a ľudskom faktore býva odborná kvalita často až na treťom mieste. Rovnako to platí aj pre parlamentnú opozíciu, pre slovenskú obzvlášť. Jej prioritou by mala byť kvalitná odborná oponentúra voči vládnemu programu, inak sa už teraz možno obávať nasledujúcich volieb. Tam, kde niet alternatívy, nastupuje vždy arogancia moci a jej cit pre zodpovednosť nebezpečne klesá. Z tohto dôvodu potrebuje Slovensko mať takú opozíciu v parlamente, ktorá musí chcieť byť demokratickou alternatívou voči vláde. Zatiaľ sa takáto možnosť nezdá byť príliš reálna. HZDS, Smer a KSS majú odlišné predstavy o pôsobení v opozičných laviciach. HZDS a KSS hovoria o možnosti spolupráce, predseda Smeru Robert Fico chce robiť samostatnú opozičnú politiku. Jeho postoj je pochopiteľný, na rozdiel od Mečiara vidí Fico svoju budúcnosť odlišne. Pokiaľ by sa Smer nechal vtiahnuť do spolupráce s HZDS, zotreli by sa medzi nimi rozdiely a Fico by znížil šance vlastnej strany na jej ohlásenú profiláciu k sociálnej demokracii, respektíve socialistickej strane demokratického strihu. Ficovi to nemusí napokon vyjsť, v Smere je stále príliš veľa neznámych, respektíve aj niekoľko známych veličín, ktoré nedávajú jednoznačné predpoklady k tomuto vývoju, nepochybne je však Smer v tejto chvíli voči HZDS v lepšej východzej pozícii. HZDS už nemá čím prekvapiť, iba ak by jeho predseda odišiel, ale to je v súčasnosti asi rovnako pravdepodobné, ako úvaha, že všetci analytici a komentátori si budú musieť hľadať iné remeslo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...