[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

27. september 2002

Prepojenie médií s politikmi treba riešiť zákonom - ide totiž o spoločensky nebezpečný konflikt záujmov

Boris Koreň

Len v piatich prípadoch prikročila zatiaľ Rada pre vysielanie a retransmisiu k sankciám súvisiacim s volebnou kampaňou v médiách. Samotní jej členovia však upozorňujú, že volebnú a mediálnu legislatívu súvisiacu s voľbami je potrebné zmeniť. Analyzuje Boris Koreň.


Prvým vážnym nedostatkom zákonov je zákaz volebnej kampane v súkromných médiách, ktorý vytvára absurdnú situáciu, že politické strany si nemôžu vybrať, kde umiestnia svoju platenú reklamu. Doterajší argument, že verejnoprávne médiá poskytovali svoj vysielací čas v rámci kampane všetkým rovnako a zadarmo, totiž už neplatí - novinkou týchto volieb bolo, že verejnoprávna televízia a rozhlas si za svoj vysielací čas nechali platiť. Fakticky tak získali monopol - ak chcú mať politické strany za svoje peniaze kampaň, musia ju umiestniť práve tam, bez ohľadu na to, že by napríklad chceli osloviť mladých voličov na hudobných rádiách, či povedzme šoférov v nemenovanom takto špecializovanom rádiu. Na jednej strane je táto situácia neústavná - diskriminuje súkromné vlastníctvo oproti štátnemu - na druhej však aj veľmi ochudobňuje volebnú kampaň o originálne nápady a formy. Aj predseda licenčnej rady Peter Kováč sa v súvislosti s tým, či by sa mala volebná kampaň realizovať aj v súkromných elektronických médiách vyslovil jednoznačne:

AUDIO: "Podľa môjho názoru by to bolo vhodné."

Celá situácia okolo zákazu volebnej kampane v súkromných médiách je naviac chaotická. Na jednej strane zákon o vysielaní a retransmisii výslovne politickú reklamu zakazuje, môže ju však povoliť osobitný, teda volebný zákon. Hovorí Peter Kováč:

AUDIO: "Preto aj samotní vysielatelia boli do istej miery zneistení, čo si môžu dovoliť, pretože zároveň volebný zákon nezakazuje doslova, aby sa kampaň v súkromných médiách viedla a viem, že podľa Ústavy to, čo sa priamo nezakazuje, je fakticky dovolené."

Nie je naviac jasné ani to, čo zákonodarca pod pojmom volebná kampaň myslí - ide len o platenú politickú reklamu, alebo aj o diskusné relácie s kandidátmi na poslancov Národnej rady, informácie o volebných programoch a podobne? Opäť predseda licenčnej rady Kováč:

AUDIO: "Samotný volebný zákon neurčuje celkom jasné pravidlá hry. Už len napríklad takými vecami, že nevymedzuje vôbec pojem kampane, čo je úplne štandardnou súčasťou všetkých volebných zákonov inde vo svete.

Týmito nepresnosťami, spôsobujúcimi až prílišnú autoreguláciu niektorých médií - aby neporušili zákon, radšej sa mnohým témam a formám zďaleka vyhýbajú - sa však nedostatky legislatívy súvisiacej s médiami a voľbami nekončia. Volebný zákon totiž zakazuje uverejňovať aj predvolebné prieskumy dva týždne pred voľbami. Volič sa tu oprávnene môže ohradiť. Odoberá sa mu totiž právo na jednu zo základných informácií potrebných pre jeho rozhodovanie - či sa politická strana, pre ktorú sa chce rozhodnúť, má vôbec šancu dostať do parlamentu. Podobne nezmyselne dlhé je aj 24 hodinové predvolebné moratórium - ak ho totiž "neslušné" médium zneužije a ostatné "slušné" aby neporušovali zákon, nebudú napríklad reagovať na škandalizujúce klamstvá o niektorom politikovi - kto z toho bude mať konečný profit? Licenčná rada môže totiž o prípadnej sankcii rozhodnúť až po voľbách a výška pokuty je potom zvyčajne oproti politickému profitu zanedbateľná. Ak teda moratórium, tak najviac jeden deň - zníži to riziko jeho zneužitia.

Najväčším problémom, na ktorý poukázala volebná kampaň, je však priame prepojenie niektorých médií s politickými stranami. Spolumajiteľmi dvoch elektronických médií na Slovensku, ktoré dlhodobo preferujú jednu a tú istú politickú stranu sú práve funkcionári týchto strán - v prípade rádia Hviezda FM podpredseda HZDS Ján Kovarčík, v prípade televízie Markíza predseda ANO Pavol Rusko. Už iba ako "pikošku" si pripomeňme, ako rádio Hviezda FM ospravedlňovalo pravidelné komentáre predsedu HZDS Vladimíra Mečiara. Hovorí Peter Kováč.

AUDIO: "Oni deklarovali pána Vladimíra Mečiara ako komentátora tejto rozhlasovej stanice."

Predseda politickej strany komentátorom rádia - to nepotrebuje komentár. Nitrianske rádio Hviezda FM má však len regionálny dosah. Markíza, zneužívaná na propagáciu strany ANO, je najvplyvnejšou televíziou v krajine. Práve správanie sa týchto médií počas volieb poukázalo na to, že rozpor - aktívny politik vlastníkom alebo spoluvlastníkom média - treba riešiť zákonom. Opäť predseda licenčnej rady Peter Kováč:

AUDIO: "Jednoducho sa musí Národná rada rozhodnúť, že či napríklad ľudia, ktorí sú vlastníkmi takýchto rozhodujúcich mienkotvorných médií, či teda môžu vôbec kandidovať za poslancov Národnej rady SR, alebo nie."

Na základe vysielania Markízy a rádia Hvieda FM počas týchto volieb by už totiž nikto nemal pochybovať o tom, že vlastnícke prepojenie politikov s médiami je spoločensky nebezpečným konfliktom záujmov.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print