Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. september 2002 Vznikajúca koalícia zatiaľ o svojej ponuke kresiel v parlamente opozícii neinformuje Boris Koreň Opozícia očakáva, že pri obsadzovaní vedúcich miest v Národnej rade Slovenskej republiky, respektíve v jej výboroch a v štátnych kontrolných orgánoch, dostane konkrétnu ponuku od strán tvoriacich novú vládnu koalíciu. Bližšie podrobnosti zisťoval Boris Koreň. Najsilnejšia opozičná strana a víťaz volieb HZDS ešte minulý týždeň ústami svojho podpredsedu Rudolfa Žiaka deklarovala, že má záujem o post predsedu parlamentu. Žiak však zároveň, uvedomujúc si nereálnosť tejto požiadavky, čo potvrdili aj následné reakcie víťazných lídrov, povedal, že hnutie prijme aj post podpredsedu Národnej rady. Z výborov by HZDS rado obsadilo dva - pre kontrolu činnosti tajných služieb a brannobezpečnostný. Ako Slobodnú Európu informoval hovorca druhej najsilnejšej opozičnej strany - Smer-u Marek Maďarič, konečná predstava o požiadavkách jeho strany na miesta vo vedení Národnej rady, respektíve ďalších inštitúciách, by mala byť známa až v utorok po rokovaní Predsedníctva SMER-u. Už dnes však možno podľa Maďariča povedať, že: AUDIO: "Smer má záujem o vedúce posty aj vo výboroch Národnej rady a takisto by prijal aj miesto podpredsedu Národnej rady. A takisto si myslím, že prichádza do úvahy aj nejaká pozícia na Najvyššom kontrolnom úrade alebo vo všetkých takýchto inštitúciách, ktoré majú kontrolnú funkciu." Maďarič dodal, že ak príde zo strany koalície konkrétna ponuka, navrhované miesta Smer akceptuje. Odmietol však v tejto súvislosti akýkoľvek politický obchod, napríklad vo forme podpory niektorých zákonov. Komunistická časť opozície má už tiež predstavy o možnom obsadení kresiel vo vedení parlamentu, respektíve jej výborov svojimi ľuďmi. Na otázku, či si budú nárokovať aj miesta predsedov niektorých výborov, odpovedá ústredný tajomník ÚV KSS Ladislav Jača. AUDIO: "Rozhodne si myslím, že áno. Budeme požadovať, že to zastúpenie našich poslancov, vzhľadom k tomu, že sú kompetentní v niektorých tých výboroch popracovať a veľmi úspešne, že by snáď niektorý z tých parlamentných výborov by mohol byť aj pod vedením KSS." Požiadavku KSS na obsadenie miest predsedov výborov však Jača nevedel respektíve nechcel konkretizovať. Na otázku Slobodnej Európy, či by komunisti chceli niektoré z vedúcich miest na Najvyššom kontrolnom úrade, však ich ústredný tajomník odpovedal jednoznačne: AUDIO: "Tak tam by sme chceli byť. V kontrolných funkciách určite." Podľa Ladislava Jaču sú na štvrtok predsedom Národnej rady Jozefom Migašom pozvaní predsedovia parlamenných strán na poradu, na ktorej by mali rokovať o príprave prvej parlamentnej schôdze. Jača predpokladá, že témou by mali byť aj otázky obsadenia a vytvorenia klubov, výborov a rozdelenie funkcií v parlamente. Na otázku Slobodnej Európy, či má KSS konkrétne požiadavky, Jača odpovedal: AUDIO: "Budeme požadovať, aby sme zastúpenie v týchto kontrolných orgánoch mali." Pričom, ako upresnil, by išlo nielen o NKÚ, ale aj o kontrolné výbory Národnej rady. K úvahám tvoriacej sa pravicovej koalície o ponuke postov v Národnej rade pre opozíciu sa dnes vyjadril predseda ANO Pavol Rusko. Podľa neho: AUDIO: "Blíži sa prerozdeľovanie funkcií v parlamente, blíži sa diskusia o prerozdeľovaní funkcií v parlamente. A chcem len povedať, že ANO bude podporovať to, aby sa rozdeľovali funkcie tak, aby aj opozícia mala svoje zastúpenie. Ako vo vedení jedného-dvoch výborov, alebo niekoľkých výborov, tak aj na poste podpredsedu Národnej rady. Ani na opakované otázky našej rozhlasovej stanice líder ANO nechcel konkretizovať, v akej polohe sú doterajšie úvahy rodiacej sa koalície o ponuke kresiel pre opozíciu. Po koaličných rozhovoroch v dopoludňajších hodinách došlo k čiastočnému upresneniu - posty v parlamente pre opozíciu majú vraj byť určené na základe pomerného princípu. Nič bližšie však stále nie je známe. Pavol Rusko aj ostatní lídri víťazných strán sa v súvislosti s neinformovaním verejnosti o postupe koaličných rokovaní odvolávajú na dohodu, ktorá im vraj má zabezpečiť, aby diskusie prebiehali v nerušenej atmosfére a aby neboli vystavované tlaku médií. Rusko však pripustil, že dohady, ktoré sa okolo vládnych a parlamentných postov už v médiách objavili, sú z veľkej časti pravdivé - podľa neho na 65 až 70 percent. Na otázku Slobodnej Európy, či považuje pokojnú atmosféru rozhovorov lídrov politických strán za dôležitejšiu ako ústavné právo verejnosti na informácie, Rusko odpovedal, že on dohodu o neinformovaní neinicioval, keďže však s ňou súhlasil, bude ju dodržiavať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...