Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. september 2002 Podľa stanov HZDS Mečiar nemohol zostaviť vládu Milan Žitný Výraz "blbá nálada" si Slováci požičali od českého prezidenta Václava Havla a označovali ním napätú atmosféru pred parlamentnými voľbami. Blbá nálada neopustila Slovensko úplne ani po voľbách, iba sa presunula do politických strán, ktoré neuspeli. V SDĽ, SDA, PSNS a ďalších malých subjektoch, ktoré neprekročili päťpercentnú hranicu do parlamentu, už začalo čistenie zhora a lídri skladajú svoje funkcie. Iba z prostredí SNS a obzvlášť HZDS, ktoré utrpelo hneď dve porážky za sebou v priebehu niekoľkých dní od vyhlásenia výsledku volieb, vychádzajú rozporné informácie o situácii vnútri strany. Médiá citujú funkcionárov HZDS, že treba zvolať mimoriadny snem, vedenie HZDS to popiera. HZDS utrpelo najprv debakel vo voľbách, keď stratilo 364 tisíc voličov v porovnaní s voľbami roku 1998, čo predstavuje úbytok takmer 40% hlasov. Vzápätí nasledovala druhá porážka, keď HZDS nedokázalo nájsť koaličných partnerov na zostavenie väčšinovej vlády. Stanovy HZDS však naznačujú, že jeho predseda Vladimír Mečiar ani nemal vážny úmysel zostaviť vládnu koalíciu. "O koaličnej spolupráci s jednou alebo viacerými stranami či hnutiami rozhoduje republikový snem," hovoria stanovy HZDS. S kým teda chcelo HZDS vytvoriť vládnu koalíciu, ak nebol ešte predtým zvolaný republikový snem, ktorý by dal príslušný mandát na vytvorenie povolebnej koalície? Predseda Mečiar síce na aprílovom sneme hovoril, s kým si vie predstaviť povolebnú spoluprácu a s kým nie, ale o príslušnom uznesení snemu nebola reč. Rovnako tomu bolo aj na nominačnom sneme v júli. Podľa stanov HZDS môže byť mimoriadny republikový snem zvolaný schválením 75% členov republikového predstavenstva alebo 1/3 krajských organizácií. Informáciu, že by sa už krajské snemy pripravovali, však nikto z HZDS nepotvrdil. Zdá sa teda, že v hnutí nevládne skutočná vôľa po zvolaní republikového mimoriadneho snemu, ale iba "blbá nálada". Naviac termíny, potrebné k zvolaniu mimoriadneho celorepublikového snemu, musia zahŕňať aj snemy na okresnej a krajskej úrovni. Než by tento proces prebehol, bolo by po komunálnych voľbách a HZDS si celkom určite neželá, aby vášne a rozčarovanie z výsledku parlamentných volieb ohrozili umiestnenie jeho kandidátov v komunálnych voľbách. Kvôli nim sa preto nebude teraz nič riešiť a akékoľvek zmeny môžu dostať zelenú až po "komunálkach". Ale aj tu sa dá povedať, že k zmenám sotva dôjde, ak nemajú byť postihnutí všetci predstavitelia najvyšších orgánov HZDS. Opäť sú to stanovy, ktoré hovoria, že nielen predseda, ale celorepublikový snem je zodpovedný za volebnú taktiku a stratégiu strany. V HZDS sa na jeho snemoch, vrátane riadneho aprílového, či nominačného v júli, neozval doteraz ani jeden otvorený kritický hlas, ktorý by varoval pred volebnou taktikou či politickou stratégiou. Skutočný tlak na zmeny by musel ísť úplne zdola od najnižších orgánov HZDS, ale vzhľadom k jeho povahe, postavenej na neskonalej dôvere v neomylnosť predsedu, sa to sotva dá očakávať. Na aprílovom sneme HZDS predseda Mečiar uviedol: "Napriek všetkému je HZDS konsolidovanejšie a pevnejšie ako v roku 1998. Rastú medzinárodné kontakty hnutia." Po júlovom nominačnom sneme stratilo tvrdenie o konsolidovanosti a pevnosti platnosť, odišiel Ivan Gašparovič a ďalšie známe tváre. V septembrových voľbách stratilo HZDS 40% voličov a tým aj možnosť zostaviť vládu, HZD Ivana Gašparoviča získalo 94 tisíc hlasov a prepadlo vo voľbách. Ďalší osud Mečiarovo subjektu je rovnako, ako bol Gapšarovičov osud, len a opäť v Mečiarových rukách. Situácia v SNS po parlamentných voľbách sa odvíja odlišne, než v HZDS. Rozpad SNS a odchod "slotovcov" spôsobil prepad pod päťpercentnú hranicu. Snaha Malíkovej ukázať, že je silnou a kľúčovou osobnosťou, sa dostala do rozporu so skutkami. Na rozdiel od HZDS, ktoré si môže od komunálnych volieb sľubovať čiastočné zahojenie rán z parlamentných volieb, nemajú SNS a PSNS už prakticky žiadne vyhliadky na reálne prežitie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...