Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. október 2002 Ekonómovia a analytici: Na Slovensku treba konečne začať vážnu diskusiu o výhodách a nevýhodách členstva v EÚ Boris Koreň Podľa výsledkov prieskumu agentúry Focus podporuje vstup Slovenska do Európskej únie viac ako 73 percent opýtaných zo vzorky 1089 respondentov. Naopak, nesúhlasí len niečo viac ako 20 percent. Popri týchto priaznivých výsledkoch však bola dnes zverejnená aj výzva na začatie vážnej a hlbokej diskusie o integrácii do únie. Viac má Boris Koreň. Jej autormi sú ekonómovia a analytici zvučných mien, ako hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Martin Barto, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna, hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, analytici Karol Morvay a Maroš Baľo, komentátor Róbert Žitňanský a ďalší. Občianska iniciatíva Miesto Slovenska vo svete si kladie za cieľ zvýšiť informovanosť občanov súvisiacu s integráciou Slovenska a upozorniť ich aj na možné a pravdepodobné negatíva, ktoré prinesie. Hovorí Maroš Baľo: AUDIO: "Je najvyšší čas začať búrať mýty. Preto všetkých vyzývame na celospoločenskú diskusiu o smerovaní Slovenska zahrňujúcu všetky otázky a aspekty možného vstupu do Európskej únie a Európskej menovej únie." Medzi prežívajúce a živené mýty patrí napríklad prudký rast životnej úrovne a odstránenie nezamestnanosti hneď po vstupe do únie, vysoké platy a dôchodky, či okamžitá možnosť neobmedzene pracovať v jej členských krajinách. Hoci iniciátori výzvy uviedli, že ich cieľom nie je robiť kampaň za alebo proti vstupu do EÚ - prospešnosť a nevyhnutnosť tohto kroku si uvedomujú - chcú upozorniť na skutočnosť, že na Slovensku zatiaľ neprebehla vážna diskusia na túto tému. Pokúsia sa preto v tomto smere prelomiť informačnú bariéru. Hovorí komentátor Róbert Žitňanský: AUDIO: "Tá informačná bariéra spočíva v tom, že z úst slovenských politikov a z úst predstaviteľov EÚ počúvame spravidla len čiastočné pravdy, ktoré sú jednoznačne v prospech vstupu." Okolité kandidátske krajiny sú podľa autorov výzvy na diskusiu o vstupe Slovenska do EÚ v tomto smere ďalej. Slobodná Európa sa Róberta Žitňanského opýtala, v čom vidí príčiny chýbajúcej a jednostrannej informovanosti občanov na Slovensku. Ten sa v odpovedi vrátil k pôsobeniu kabinetu Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998, ktorý Slovensko vyčlenil z procesu rozširovania únie. Ďalej povedal: AUDIO: "Myslím si, že práve deficit tých štyroch rokov, ktoré nám prosto chýbajú, deficit štyroch rokov normálneho vývoja po páde komunizmu spôsobil, že tá debata tu jednoducho viazne." V diskusii, ktorá by sa teraz už konečne mala rozvinúť, je preto potrebné oboznamovať občanov nielen s pozitívnymi, ale aj negatívnymi dopadmi vstupu do EÚ. Hovorí riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna: AUDIO: "Ideme sa vzdať určitej časti suverenity a je načase vlastne diskutovať, ktorej časti tej suverenity sa môžeme vzdať a v ktorých veciach si môžeme napríklad nechať právo rozhodovať sami." Takáto diskusia podľa Švejnu prebieha aj v samotnej EÚ, kde sa hľadajú odpovede na otázky, ktoré veci treba zjednotiť a ktoré treba nechať, aby sa v nich konkurovalo, či už ide o sociálne systémy, daňové systémy, európsku menu a podobne. Opäť Ivan Švejna: AUDIO: "Prosto ľuďom treba napríklad vysvetliť, že sú tam aj v tej Európe dve idey. Na jednej strane idea slobodného obchodu, konkurencie rôznych systémov. No na druhej strane idea všetko byrokratizovať, harmonizovať a všetko nejako prikazovať." Švejna adresoval výčitku aj na adresu slovenských politikov, ktorí by mali s Európskou úniou vyjednávať viac v prospech Slovenska, a nie sa nadštandardne prispôsobovať ponúkaným podmienkam. Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Martin Barto poznamenal, že cieľom integrácie by malo byť: AUDIO: "Prosto využiť tie príležitosti, ktoré nám vstup do EÚ dáva, minimalizovať tie negatívne faktory z nášho pohľadu a eliminovať hrozby, lebo sú tam určite nejaké hrozby, a vlastne stať sa rýchlo rastúcou ekonomikou. S podporou EÚ." Slovensko by malo ísť do Únie čo najlepšie pripravené, napríklad aj v tom, že by malo mať rozbehnuté štrukturálne reformy dôchodkového systému, školstva, zdravotníctva a podobne. Po vstupe sa už totiž budú dať realizovať ťažšie, pretože napríklad v sociálnej oblasti, či dôchodkovom systéme existujú v EÚ iné štandardy. Podľa Róberta Žitňanského by sa Slovenská republika mala pripravovať aj na alternatívu, že nebude členským štátom EÚ, alebo sa jej vstup oneskorí. Dôvodom môže byť odpor voči rozširovaniu v samotnej únii, ale napríklad aj negatívny výsledok referenda na Slovensku a podobne. "Pre každú krajinu je v takejto situácii najhoršie, keď nemá alternatívu - príprava aj na to, že možno nebudeme členmi EÚ je preto nevyhnutná a dôležitá," povedal v tejto súvislosti Róbert Žitňanský.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...