|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
21. október 2002
|
SDKÚ si v kauze Golian umýva ruky
|
Jana Pankovčínová
|
Pochybnosti o nominantovi SDKÚ na post štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Jánovi Golianovi, ktorého skrachovaná firma má miliónové záväzky voči štátu, komentuje Jana Pankovčínová.
Aká je záruka, že človek, ktorý aj na vlastnom podnikal od desiatich k piatim až skončil v krachu s dlžobami, bude v budúcnosti nielen dobrým správcom nemalých štátnych majetkov, ale aj určovateľom politiky v oblasti, v ktorej neúspešne podnikal? Dokáže byť pevným obhajcom štátnych záujmov? Odpovedať nie je ľahké. Absolútne záruky totiž neexistujú ani pri kandidátoch, ktorí nikdy nepodnikali - z istého uhla pohľadu dokonca možno povedať, že tí, čo si netrúfnu vziať život do svojich rúk a nedokážu zveľadiť ani vlastný majetok, ťažko budú dobre spravovať ten štátny.
Ale aj pri takomto skeptickom pohľade by v spoločnosti mali existovať isté neformálne pravidlá, pri ktorých by určujúcim kritériom pre výber nominantov na dôležité štátne a verejné funkcie bola odborná erudovanosť a tiež bezúhonnosť kandidáta aj v etickej rovine. Či ich ale nominant SDKÚ na post štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva spĺňa, o tom možno vážne pochybovať už dnes. Golian má na jednej strane legitímne ambície. Ťažko ale uveriť, že SDKÚ dôveryhodnejšieho kandidáta nemá. Pochybnosti tak zostávajú. Hrádzu by im ale mali postaviť predovšetkým politické strany vytváraním neformálnych pravidiel. Už na začiatku nového volebného obdobia však nová vláda a koalícia ukazuje svoju bezzubosť. Podobný názor má aj Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko:
AUDIO: „Tu by sa skutočne vyžadoval oveľa zásadnejší postup, pretože ak my chceme občana presvedčiť, že je tu nová vláda, ktorá si dala do téz, že bude napĺňať program aj v oblasti boja proti korupcii, tak potom takéto pochybnosti by nemali vznikať už v prvých dňoch.“
Nebezpečný je postoj SDKÚ, ktorá Golianove dlžoby marginalizuje argumentom, že v skrachovanej firme bol len menšinovým vlastníkom. Aj menšinový vlastník totiž o rozvoji, ale aj záväzkoch firmy vie a má v rukách nástroje na dodržiavanie pravidiel. A je na ňom, či a ako ich použije, za čo aj musí niesť svoj diel zodpovednosti. Napríklad tým, že sa dobrovoľne vzdá kandidatúry na štátnu funkciu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|