[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

21. október 2002

Írske referendum: Obstáli by v ňom Slováci?

Milan Žitný

Skúsme si hypoteticky predstaviť situáciu o niekoľko rokov neskôr - Slovensko je už dlhší čas členom Európskej únie. Spoločné orgány únie, vrátane slovenských zástupcov, rozhodli o ďalšej vlne rozširovania o niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, povedzme o Ukrajinu, Uzbekistan a Rusko. Príslušný dokument o rozšírení bol podpísaný zástupcami členských krajín únie v hlavnom meste Maďarska, a preto dostal názov Zmluva z Budapešti.

Vyskytol sa však jeden problém - slovenský ústavný systém vyžadoval, aby Zmluva z Budapešti bola schválená v referende. Slováci sa v plebiscite ale vyjadrili proti ďalšiemu rozšíreniu únie. "Máme vlastné skúsenosti z rozširovania a naše problémy s priamymi platbami, kvótami a prechodnými obdobiami nie sú vyriešené dodnes," argumentovali mienkotvorné slovenské denníky v tom hypotetickom budúcom čase. "Prečo by sme mali doplácať na ešte chudobnejších nových členov?," dodávali opoziční slovenskí politici.

Slovenská vláda po dohode s ostatnými členmi únie však vypísala o rok neskôr ďalšie referendum o tej istej otázke. S blížiacim sa termínom opakovaného plebiscitu všetci napäto čakali, ako to dopadne. Opozícia ťažila zo situácie argumentom: "Prečo musíme referendum opakovať, keď sme už raz suverénne rozhodli? Sme suverénnym štátom, ktorému nemožno diktovať referendá dovtedy, kým výsledok nebude v súlade so zmluvou o rozšírení! To nie je demokracia, ale diktát!" A tak podobne.

Slovenská vláda vyvíjala v médiách kampaň za kladný výsledok plebiscitu, opozícia a mienkotvorné domáce médiá argumentovali za negatívnu odpoveď. Napokon sa voliči vyslovili v opakovanom referende za rozšírenie. Ruskí a ukrajinskí politici nadšene uvítali výsledky slovenského referenda o Zmluve z Budapešti a už sa videli byť v bruselských kanceláriach s európsky tučnými platmi.

Myslíte si, že je to nepravdepodobá situácia, ku ktorej nikdy nedôjde? Možno si to isté mysleli aj Íri pred desiatimi - dvanástimi rokmi, keď o Zmluve z Nice ešte ani nechyrovali a že raz budú o nej musieť dvakrát rozhodovať v referende, ktoré budú musieť podstúpiť v prospech Slovenska a ďalších kandidátskych krajín z bývalého komunistického bloku.

Íri už majú reparát z plebiscitu za sebou, otázka môže ale skutočne vyzerať aj tak, ako by sa v podobnej situácii zachovali Slováci?

Problémy okolo Zmluvy z Nice ukázali, že v budúcnosti bude treba mať k dispozícii iný systém schvaľovania, ale hlavne iný prístup k prípadnému ďalšiemu rozširovaniu a špeciálne k jeho obsahu. Komplikácie so súčasnými kandidátmi na jednej strane a problémami členov únie na strane druhej neveštia bezproblémový vývoj po roku 2003. Prehnané nadšenie slovenských politikov po írskom referende pripomína nedávny ošiaľ na Slovensku po víťazstve na majstrovstvách sveta v hokeji, kedy boli Slováci plní tolerancie. Pol roka po majstrovstvách však prišla krvavá a rasizmom nabitá atmosféra počas futbalového zápasu s Anglickom v Bratislave.

Slovensko sa napriek svojmu neskrývanému rasizmu drží v prieskumoch verejnej mienky na čele pelotónu nadšencov členstva v EÚ. Európania nechápu, že vysoká podpora členstvu je spôsobená v prvom rade typickou slovenskou povahovou črtou - nadmerným očakávaním. Slováci očakávajú, že po vstupe príde čoskoro do ich príbytkov aj životná úroveň obyvateľov západnej Európy, ale s tým, že svoj rasizmus si budú môcť pritom ponechať. Slovensko by chcelo byť, ale nie je podobné Írsku, ktoré, aj keď nemá vyriešené vlastné problémy, dalo hlas rozšíreniu. Predstava, ako by sa zachovali slovenskí voliči o pár rokov v podobnej situácii, je a zostane - našťastie - len v rovine teórie. Avšak predstava, že ďalšie rozširovanie už nebude, nie je vylúčená absolútne.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print