Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. október 2002 Fico namiesto väčšinového volebného systému chce aspoň zmiešaný Mária Hlucháňová Od ustanovujúcej schôdze nového slovenského parlamentu sa médiá zaplnili samými pozitívnymi rečami politikov o tom, aká je a bude NR SR iná, nová, lepšia, mladšia, profesionálnejšia, zodpovednejšia a ešte všeličo ostatné. Nijako nechceme uberať na chuti do práce novému parlamentu, ktorého časť chce veci úprimne zmeniť, ale nemožno si nevšimnúť, že na tejto vlne vyjadrení sa nesú aj príliš povrchné konštatovania. Práve tieto môžu už teraz verejnosť pripravovať na čas, kedy sa ich autori prezlečú do trička vlastnej strany a budú nimi vážne argumentovať. Medzi ne treba zaradiť víkendové slová šéfa opozičného SMER-u Roberta Fica o potrebe zmeny volebného systému. Dôvod je podľa neho jednoznačný - u poslancov slovenského parlamentu absentuje akýkoľvek vzťah k svojim voličom. Okrem toho, že hovoriť takto príkro voči zvoleným zástupcom ľudu len mesiac po voľbách, je od politického lídra dosť nezvyčajné, ak nie rovno neslušné, Ficovo konštatovanie má aj iné medzery. Formálny, právny a ústavný vzťah poslancov k verejnosti, teda k voličom existuje. Ak by totiž nebol, neboli by poslanci (vrátane tých za SMER) dnes tam, kde sú. V prípade, že Robert Fico mal na mysli vzťah v užšom slova zmysle, teda že poslanci necítia voči voličom správnu dávku zodpovednosti, chýbalo jeho slovám upresnenie. Že práve zodpovednosť za kandidátov na poslancov preberá v najväčšej miere politická strana, ktorá ich voličom ponúkla v slobodných voľbách. Ak im ponúkla takých, ktorí nemajú k nim vzťah, potom je to chyba strany. Nič na tom nezmení ani iný volebný systém. Aj potom budú totiž poslanci kandidátmi konkrétnych strán, aj potom sa môže ukázať, že nominovali niekoho, komu sa nechce pracovať, kto ako hovorí Fico, nemá vzťah k svojim voličom. Stop pre vstup do NR SR na ďalšie volebné obdobie mu môže verejnosť dať zasa len o štyri roky, tak ako je tomu doteraz. Vzťah poslanca k voličom sa totiž neodvíja od toho, či je zvolený vo väčšinovom, pomernom alebo v zmiešanom volebnom systéme. Je to v prvom rade o schopnosti pracovať v parlamente, v politike, odolávať vábeniu lobistov, ale aj veľkých peňazí či malých výhod. Je to o výbere najkvalitnejších ľudí, ktorí s plným vedomím chcú pracovať "pre vec verejnú", a nie "pre vec osobnú". A výber robí strana či hnutie. Spájanie problému "zlých poslancov" s formou volebného systému je zo strany predsedu SMER-u umelé. V pravom slova zmysle chce Robert Fico oprášiť svoje predvolebné volanie po väčšinovom modele, a keďže je realista a voľby pre jeho stranu dopadli tak ako dopadli, na túto chvíľu mu stačí hovoriť o zmiešanom volebnom systéme. Dokonca sa netají úvahou, že k podobným krokom chce získať aj časť novej koalície. Od predsedu ANO Pavla Ruska sa mu totiž podarilo získať vyjadrenie, že brzdou pre zmenu volebného systému je v stredopravej koalícii SMK a KDH. Jednoduchá matematika hovorí, že ak by Ficovi pomohli ostatní koaličníci, spolu s hlasmi HZDS (ktoré dlhdobo chce väčšinový systém), jeho predstava by sa mohla stať reálnou. Fico teda svoje argumenty pre nadchádzajúcu diskusiu o volebnom zákone už zverejnil. Na ťahu je koalícia, ktorá by mala jednoznačne povedať, prečo chce zmeny také alebo onaké. Respektíve, prečo odmieta nateraz zmenu volebného systému, aj keď jej časť to mala v predvolených programoch. Hovoriť však už teraz o svojich koaličných partneroch ako o brzdách, je len dôkazom toho, že v téme "ťahá za kratší koniec".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...