Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. október 2002 Odpor voči škrtom v Miklošovom štátnom rozpočte nedal na seba dlho čakať Monika Murová Minulý týždeň predstavil nový minister financií Ivan Mikloš návrh rozpočtu na budúci rok. Ako sa predpokladalo, prináša veľa škrtov vo výdavkoch a snahu o čo najväčšie príjmy. Negatívne reakcie tých, ktorých by sa tieto obmedzenia mali týkať, nedali na seba dlho čakať. Viac už Monika Murová. Podľa návrhu štátneho rozpočtu by sa na budúci rok nemali zvyšovať či valorizovať platy štátnych zamestnancov a zamestnancov verejne správy, ale ani policajtov, pracovníkov SIS, profesionálnych vojakov či colníkov, hasičov, zamestnancov parlamentu, Kancelárie prezidenta a ústavných činiteľov. Spolu by tak štát mohol získať viac než 3 miliardy 150 miliónov korún. Škrty by sa však mali dotknúť aj sudcov, čo by ušetrilo ďalších takmer 400 miliónov. Tento návrh však v radoch sudcov vyvolal veľkú nevôľu. Združenie sudcov Slovenska ho považuje za kolektívny trest, ktorý má postihnúť celý sudcovský stav kvôli nespokojnosti politikov s niektorými súdnymi rozhodnutiami či s prehreškami jednotlivcov z radov sudcov. Prezident Združenia Juraj Majchrák skonštatoval, že by to mohla byť zároveň vážna prekážka na ceste k vytvoreniu protikorupčného prostredia v justícii. Z čoho by sa dalo usudzovať, že ak sa platy nezvýšia, budú sudcovia naďalej brať úplatky. Na stranu sudcov sa čiastočne postavil aj nový minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Dnes sa kvôli tomu stretol s Ivanom Miklošom, obaja celý problém však zatiaľ nechcú komentovať. Hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides pre Slobodnú Európu povedal toľko: AUDIO: "Chcel minister spravodlivosti prezentovať názor, že úprava platových náležitostí sudcov by sa nemala odkladať." Ministerstvo však netrvá na valorizácii platov sudcov. AUDIO: "Tá valorizácia sudcov, tak tam jednoducho treba prejaviť určitú solidaritu na základe toho, že je potrebné, aby došlo k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu, ale tie platové náležitosti boli zakotvené už v tom zákone 385 z roku 2000. Nejedná sa teda o novú vec, na ktorú by ministerstvo financií nemohlo byť eventuálne pripravené." Jednoducho povedané, Lipšic navrhuje, aby sa nevalorizovali sudcovské platy, čo ušetrí v rozpočte asi 138 miliónov, ale nemal by sa podľa neho posúvať termín nového systému odmeňovania. Čo by znamenalo, že Mikloš by tak prišiel v rozpočte asi o 255 miliónov. Rezort financií bude svoje stanovisko prezentovať až zajtra na rokovaní vlády. Ďalšou skupinou, ktorá je s rozpočtom nespokojná, sú učitelia. Ak sa im prbrzdí zvýšenie miezd, do štátnej kasy by tak mohli pribudnúť viac než 2 miliardy 660 miliónov korún. Odborári zo zväzu pracovníkov školstva a vedy sú pripravení použiť aj nátlakové akcie. Nevôľu nad stagnáciou platov učiteľov vyjadril aj nový minister školstva Martin Fronc ale aj rektor Univerzity Komenského Ferdinand Devínský. Pozoruhodné na tom je, že ide o Miklošovho straníckeho kolegu z SDKÚ. Na otázku, nakoľko ministerstvo financií považuje za reálne, aby sa rozpočet v tomto smere upravil, odpovedal jeho hovorca Karol Zimmer takto: AUDIO: "Určite minister financií už pri predstavovaní rozpočtu počítal, že platové otázky budú jednou z tém rozhovorov s kolegami v kabinete, predpokladám, že to bude tak aj v NR SR. Pôjde o kolektívne rozhodnutie najprv vlády a potom parlamentu, takže nechcel by som predbiehať." Ušetriť by podľa návrhu rozpočtu mali aj železnice, a to asi 3 miliardy korún. Kompetentní z ministerstva dopravy už konštatovali, že sa bude zvyšovať cestovné, to však zrejme nebude stačiť. Oblasťou, v ktorej Mikloš očakáva najväčšie škrty, o 6 až 7 miliárd, je rezort sociálnych vecí. Či je to reálne, na to už pre našu rozhlasovú stanicu odpovedal minister Ľudovít Kaník. AUDIO: "Urobíme kroky, aby sme sa čo najviac tejto sume priblížili. Naozaj tá úspora, ja nechcem dneska definovať žiadne presné číslo. Treba si uvedomiť pri diskusiách o škrtoch v štátnom rozpočte, že to čo sa nám nepodarí nájsť v našich rezervách, to bude nutné doháňať inými spôsobmi. Napríklad zvyšovaním možno niektorých daní." Nech už sa vláda a poslanci rozhodnú zmeniť návrh rozpočtu akýmkoľvek spôsobom, hovorca ministerstva financií Zimmer k tomu dodal: AUDIO: "Ministerstvo sa snažilo predstaviť rozpočet, ktorý zodpovedá reálnym možnostiam štátu. Podľa nášho názoru isté opatrenia vláda bude musieť prijať aj parlament. Pretože, ak by zostala v platnosti súčasná legislatíva a súčasné nastavenie napríklad v oblasti miezd alebo v sociálnom systéme, tak deficit verejných financií by bol o 2,5% vyšší, čiže by dosahoval 7,5% HDP, čo ministerstvo financií by nepovažovalo za dobré riešenie." Práve spomínaný deficit totiž patrí z pohľadu plnenia ekonomických kritérií potrebných na vstup do EÚ k najkritizovanejším oblastiam v pravidelných hodnotiacich správach Európskej komisie. Budúcoročný deficit verejných financií sa očakáva na úrovni 5% z hrubého domáceho produktu, pričom hranica potrebná na prijatie euromeny je maximálne 3 percentná. A nová vládna koalícia si aj vo svojich programových tézach stanovila, že do konca volebného obdobia, teda do roku 2006, toto číslo dosiahne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...