Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. október 2002 Prvé kroky šéfa parlamentu Pavla Hrušovského Jana Pankovčínová Prvé stretnutie s novinármi po svojom ustanovení do funkcie dnes absolvoval aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Podrobnosti zaznamenala Jana Pankovčínová. Pavol Hrušovský zopakoval svoju víziu pôsobenia vo funkcii predsedu parlamentu - a síce odhodlanie prispieť k tomu, aby bol nový zákonodarný zbor profesionálnejší, kultúrnejší a otvorenejší ako ten predchádzajúci. Predstavám predsedu Národnej rady SR však predraďme aktuálne politické posolstvá tak, ako vyplynuli z dnešného rokovania politického grémia. Tento poradný orgán šéfa parlamentu sa zaoberal prípravou druhej, ale aj tretej schôdze. Prvým bodom 2. schôdze bude nástup náhradníkov za členov vlády a štátnych tajomníkov, ktorých mandát sa neuplatňuje. V tej chvíli koalícia stratí krehkú väčšinu a bude potrebovať hlasy opozície. Tá ale podľa Hrušovského dnes predbežne prisľúbila kultúrne správanie a podporu hladkému priebehu tohto hlasovania: AUDIO: „Predbežne som túto dohodu dosiahol minimálne u jedného poslaneckého klubu, ktorý prisľúbil vládnej koalícii, že nebude robiť také obštrukcie, ktoré by znemožnili riadne prerokovanie bodov programu 2. schôdze NR SR.“ Ide o opozičný klub HZDS, ak však opozícia pristúpi k obštrukciám, koalícia je podľa Hrušovského pripravená v rámci rokovacieho poriadku dosiahnuť nástup náhradníkov aj iným spôsobom. 2. schôdza bude ale kľúčová pre získanie ústavnej legitimity vlády - premiér Mikuláš Dzurinda na nej 5. novembra prednesie Programové vyhlásenie a požiada o vyslovenie dôvery svojmu kabinetu. Plénum zároveň posúdi aj balík vládnych zákonov, ktoré súvisia s pripravovaným štátnym rozpočtom na budúci rok. Malo by ísť zhruba o dvadsať noriem, pričom vicepremiér Ivan Mikloš má ich obsahový zámer poslancom priblížiť už do konca tohto týždňa a zákony ako také doručiť do konca októbra. Termíny sú dôležité, pretože tieto zákony budú spojené so žiadosťou vlády o ich urýchlené prerokovanie. Opozícia už dala verejne najavo nevôľu pokračovať v spôsobe minulej vlády podávať poslancom návrhy na poslednú chvíľu, avšak v tomto prípade na kompromis pristúpila. Hrušovský pritom chce eliminovať rokovania pléna v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď nemožno vylúčiť oprávnenosť niektorých žiadostí vlády v budúcnosti. Dodal pritom: AUDIO: „Ak by ale vznikla situácia, že vláda by zneužívala tento inštitút, som pripravený po dohode s inými poslaneckými klubmi sa zaoberať aj novelou zákona o rokovacom poriadku, aby naozaj tento inštitút zneužívaný nebol.“ V každom prípade k novele rokovacieho poriadku zrejme príde - Hrušovský mieni úpravy konzultovať so všetkými stranami a pripraviť návrh do polovice budúceho roka. Na treťom, decembrovom rokovaní bude ťažiskovým návrh štátneho rozpočtu - odhlasovaný by mal byť najneskôr do 15. decembra tak, aby aj prezident mal zákonnú 15-dňovú lehotu na jeho podpísanie. Poslanci rozpočet od vlády dostanú 18. novembra, aby mali čas na naštudovanie a prerokovanie vo výboroch. Vráťme sa ale k predstavám šéfa parlamentu o svojom pôsobení vo funkcii. Profesionálnejšiu prácu poslancov si Hrušovský predstavuje v niekoľkých rovinách, predovšetkým vo vzťahu k vláde. Prvým rozhodnutím Hrušovského bol list adresovaný premiérovi Dzurindovi: AUDIO: „... v ktorom som ho upozornil na plnenie si svojich ústavných a zákonných povinností voči Národnej rade SR.“ Ide tak o včasné predkladanie zákonov, ako aj účasť ministrov na rokovaniach výborov a pléna Národnej rady, ako aj povinnú účasť na Hodine otázok a Interpeláciách poslancov na členov vlády. Obaja ústavní činitelia sa na tomto postupe zhodli. Hrušovský tiež pripravuje novú zahraničnopolitickú a mediálnu stratégiu. Čo sa týka zahraničnopolitickej, budú ju na pomernom princípe zastupovať poslanci v delegáciách parlamentu, ktoré sa tvoria na politickej úrovni v týchto dňoch. Poslanci v nich by mali spĺňať odborné kritériá, vrátane znalosti cudzích jazykov. Obmedzia sa tiež neúčelné cesty poslancov. Ako na našu otázku uviedol Pavol Hrušovský, v Európskom parlamente bude pri diskusiách o rozšírení Európskej únie už onedlho slovenský parlament zastupovať 13 poslancov v pomere 7 za koalíciu a 6 za opozíciu. Mená však nekonkretizoval. V rámci vízie otvorenejšieho parlamentu pre médiá i verejnosť sa pripravuje aj mediálna stratégia - podľa nej bude možné okamžite na internete zistiť hlasovania poslancov i priebeh schôdze. Ako a ako rýchlo sa táto stretégia naplní, ukážu už najbližšie dni.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...