Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. október 2002 Existujú dôvody výmeny šéfa SIS V.Mitra? Milan Žitný Predstavitelia vládnej koalície ubezpečujú, že o personálnych zmenách v Slovenskej informačnej službe sa nerokovalo, čo značí, že zmeny sú na spadnutie. Existujú však dôvody k výmene šéfa civilnej tajnej služby? Na Slovensku sa zatiaľ nevytvorilo pravidlo, podľa ktorého by sa vyberal šéf SIS. Má byť vybraný z politických, alebo z odborných kruhov? A ak z odborných, tak potom z ktorých? Z bývalej ŠtB, či z polície, alebo z niekdajšej FBIS? V prípade vojenskej spravodajskej služby nikto nediskutuje o tom, či má byť na jej čele vojak alebo civil, automaticky sa ráta s tým, že to bude príslušník armády a politické strany ani nenapadne zahrnúť túto otázku do koaličných rokovaní. V porovnaní s SIS ide o anomáliu. Minimálne tu nie je rovnocenné postavenie oboch spravodajských služieb, pričom plnia rovnako dôležité úlohy v oblasti bezpečnosti štátu. Naviac vojenská služba podliehala doteraz náčelníkovi generálneho štábu, cez neho ministrovi a až potom orgánom štátu, ktorým SIS podlieha priamo. To si žiada už v tomto volebnom období uskutočniť hlbokú zmenu, pretože vojenská služba je stále akýmsi štátom v štáte. SIS prežila uplynulé štyri roky v tichosti a bez škandálov, čo je na stredoeurópske pomery, obzvlášť tie postkomunistické, priam zázrak. Pritom v rokoch 1995 až 98 bola SIS hlavnou témou verejných a politických diskusií, rovnako domácich, ako i zahraničných. To, že sa SIS nestala predmetom zvýšeného záujmu médií počas rokov 1998 až 2002, je treba v prvom rade pripísať bývalej vláde Mikuláša Dzurindu a v druhom rade vedeniu SIS. Jednak tým, že služba nebola úkolovaná k nezákonným operáciám, respektíve že nepoužívala pri plnení úloh nezákonné metódy, stala sa pre verejnosť nezaujímavou inštitúciou, ktorá sa ozvala raz do roka pri predložení výročnej spávy parlamentu a bezprostredne po teroristických útokoch na USA v septembri 2001. Po parlamentných voľbách v roku 1998 nikto nepochyboval o tom, že jedinou osobou, ktorá prichádzala vtedy do úvahy ako riaditeľ SIS, bol Vladimír Mitro. Bývalý vyšetrovateľ mal v tom čase už za sebou skúsenosti z rokov 1993 až 95, keď zakladal a viedol službu až do odvolania z funkcie v apríli 95. Na tlačovej besede vtedy Mitro naznačil, že jeden z ústavných činiteľov, oprávnených ukladať úlohy spravodajskej službe, ho žiadal o rozpracovanie niektorých novinárov, vrátane sledovania a odpočúvania, čo Mitro odmietol. Túto nezákonnú činnosť potom naplno rozvinul jeho nástupca Ivan Lexa. V čase po odvolaní v apríli 95 a opätovným vymenovaním do funkcie koncom roka 98 venoval Mitro pozornosť aktivitám Lexovej služby a po zavlečení prezidentovho syna do cudziny účinne spolupracoval s občianskou komisiou poslanca Ladislava Pittnera, ktorá zhromažďovala poznatky o tejto kauze. V tomto období však Mitro nadviazal aj užšie vzťahy s Jozefom Majským prostredníctvom svojho priateľa a na čas aj zamestnávateľa, advokáta Milana Ružbárskeho, ktorý pracuje pre Majského. V súvislosti so súčasným postavením Majského, obvineného z mnohých podvodov, sa dostáva do veľmi nepríjemnej pozície aj šéf SIS Mitro. Vládna koalícia tak dostala nečakane pádny argument na jeho výmenu. Keby však kauza Majský neexistovala, ani telefonický rozhovor medzi ním a jeho komplicom v podvodoch s Frunim, ktorý sa pýta na Mitra a na jeho priateľa advokáta v súvislosti s možnou pomocou, aj tak by musela vládna koalícia uvažovať nad výberom nového riaditeľa SIS. Slovensko bude zrejme o pomerne krátky čas vstupovať do NATO a EÚ. Je to agenda NATO, ktorá na pražskom summite pomenuje politicko bezpečnostné riziká a hlavné úlohy pre členov. Nová agenda si bude žiadať preto nových, najmä mladších a pružnejších ľudí s inou praxou, než akú majú bývalí policajti, ktorí prežili väčšinu svojho produktívneho veku v komunistickej polícii. Ich kľúčovou úlohou bolo zabezpečiť pokojný prechod bezpečnostných a spravodajských zložiek od totalitného k demokratickému modelu. Táto úloha bola nezastupiteľná a po jej splnení prichádza preto prirodzený a logický odchod. Týka sa to nepochybne aj Vladimíra Mitra.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...