Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       25. október 2002 Prezident bude viac zapojený do prípravy nových zákonov Jana Pankovčínová Na žiadosť šéfa parlamentu prijal dnes Pavla Hrušovského prezident Rudolf Schuster. Slobodnú Európu na stretnutí zastupovala Jana Pankovčínová. Nezvyčajne dlhý rozhovor oboch ústavných činiteľov - takmer hodinový namiesto plánovanej polhodiny - vyústil podľa slov predsedu parlamentu Pavla Hrušovského do istej dohody o zlepšení komunikácie medzi Národnou radou a prezidentom. Cieľom je najmä zefektívniť legislatívny proces a eliminovať možné výhrady hlavy štátu pri podpisovaní schválených zákonov, čo spomaľuje ich uvádzanie do praxe. Hovorí predseda parlamentu Pavol Hrušovský: AUDIO: „Ďalej sme s pánom prezidentom hovorili o možnosti skvalitnenia legislatívneho procesu a o väčšej zaangažovanosti samotnej prezidentskej kancelárie už v štádiu prípravy návrhov zákonov tak, aby sme minimalizovali vracanie návrhov zákonov pánom prezidentom do Národnej rady z rôznych dôvodov.“ Prezident bude o návrhoch zákonov tak z dielne vlády, ako aj samotných poslancov informovaný priebežne aj prostredníctvom pracovných verzií ich textov. Do celého procesu bude viac ako v minulosti zapojená aj šéfka legislatívneho odboru prezidentskej kancelárie. Práve Mária Dreninová pripravuje pre prezidenta podklady pre rozhodnutie o podpísaní alebo vrátení zákona do parlamentu a jej najnovšou úlohou bude „vychytávať muchy“ už na úrovni poradného orgánu vlády - legislatívnej rady - a tiež pri rokovaniach parlamentných výborov. Rudolf Schuster tento zámer privítal: AUDIO: „Ja oceňujem takúto iniciatívu, pretože zlepšuje to spoluprácu, informovanosť a - viete dobre, že som musel množstvo zákonov vrátiť, pretože boli buď protiústavné, alebo podozrenie z protiústavnosti, alebo v rozpore s inými zákonmi - a tu je návrh, ako by to mohlo lepšie vyzerať v spolupráci.“ Hrušovský prezidenta informoval aj o časovom a obsahovom harmonograme pripravovanej novembrovej a decembrovej schôdze parlamentu. Dominovať im bude tak prednesenie programového vyhlásenia vlády, ako aj návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré súvisia s rozpočtom, no a napokon v decembri samotný návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok. Práve v tejto súvislosti je dobrá spolupráca s prezidentom kľúčová, aby sa krajina nedostala napríklad do stavu hrozby rozpočtového provizória. Vládny návrh rozpočtu sa totiž začne prerokúvať 9-teho decembra a mal by byť po diskusii odsúhlasený do 15-teho, čo je takpovediac krajný termín. Prezidentovi totiž patrí v zmysle ústavy ďalších 15 dní na jeho posúdenie - teda buď podpísanie alebo vrátenie poslancom na opätovné prerokovanie. V tom prípade by už nezostával čas na rýchle zvolanie novej schôdze parlamentu ešte do konca kalendárneho roka a na publikovanie rozpočtu v Zbierke zákonov. Takýto dramatický scenár však ani Pavol Hrušovský, ani hlava štátu nepredpokladajú. Na našu otázku prezident Schuster okrem iného podotkol: AUDIO: „My nechceme byť brdzou a najmä v takýchto dôležitých veciach, ale je ťažko sa vyjadriť, ak by sme materiály včas nemali. Tak ja verím, že už vlastne teraz to štúdium materiálu začne.“ Hrušovský dodal, že ak by teoreticky mal prezident k rozpočtu výhrady, verí, že by sa mohli odstrániť do konca roka ochotou poslancov zísť sa na prípadnej mimoriadnej schôdzi medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom. Prezident kladne prijal aj ďalší návrh šéfa parlamentu, aby v budúcnosti využíval historické priestory parlamentu na Župnom námestí pri predkladaní svojich pravidelných správ o stave republiky, či pri iných významných príležitostiach, ako je ratifikácia medzinárodných zmlúv súvisiacich so vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Celkove dnes obaja činitelia nešetrili voči sebe úctou a lichôtkami. Aby sa tieto zdvorilosti naplnili, predpokladá to najmä v legislatívnej oblasti vskutku lepšiu spoluprácu z oboch strán - teda aj eliminovanie snáh prezidenta, ktoré sa často prejavovali v uplynulom volebnom období, predkladať poslancom výhrady politického charakteru, než ústavné a právne pripomienky. Je na prezidentovi, či v istých najmä ekonomicko-obchodných oblastiach zostane zástancom lobistických skupín, alebo ponechá politikom a zákonodarcom ich ústavný priestor prinášať a znášať aj v komplikovaných situáciach politické rozhodnutia o podobe zákonov. Vrátane tých rozpočtových.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...