Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. október 2002 Vôľa ľudu Juraj Hrabko O dva mesiace slovenskí politici prerušia svoju misiu na európskej scéne a začnú sa naplno venovať scéne domácej. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie sa má konať už v prvej polovici júna budúceho roka. Vzhľadom na doterajšie výsledky vôle ľudu vo viacerých hlasovaniach a hlavne v súvislosti s príslušnými článkami ústavy, pôjde o proces mimoriadne zaujímavý. Ústava určuje, že „výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov". Na rozdiel, napríklad od nedávneho írskeho referenda, v ktorom stačila na ratifikáciu Zmluvy z Nice iba „podpolovičná" účasť v referende. Doteraz sa na Slovensku uskutočnili štyri celoštátne a neplatné referendá. V roku 1994 to bolo referendum o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov použitých pri privatizácii a dražbách. V roku 1997 to bolo referendnum o vstupe Slovenska do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní na území krajiny a o priamej voľbe prezidenta. V roku 1998 to bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov a v roku 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách. Podľa zákona o spôsobe vykonania referenda záleží iba od prezidenta republiky, či hlasovanie ľudu bude trvať jeden alebo dva dni. Z doterajších štyroch referend, vrátane zmareného, boli dve jednodňové a dve dvojdňové. Najmenší počet občanov sa zúčastnil, prirodzene, referenda, ktoré komisia vyhlásila za zmarené - nula. Najvyšší počet občanov sa zúčastnil referenda v roku 1998 - 44 percent - čo však bolo spôsobené tým, že hlasovanie v referende sa konalo v rovnakých dňoch, čase a budovách, v ktorých sa súčasne hlasovalo aj v parlamentných voľbách. V priemere sa doterajších referend zúčastnilo okolo 20 percent ľudí. Jedna vec je hlasovanie, iná prevedenie jeho výsledku do praxe. Táto téma je zaujímavá napríklad preto, lebo sa ňou odmietli zaoberať aj predkladatelia novely ústavy pred tromi rokmi. Ale tiež preto, lebo aj Ústavný súd vyslovil v súvislosti s priamym uplatňovaním vôle ľudu viacero odlišných názorov či stanovísk. Podľa najobsiahlejšieho z nich možno vyvodiť aj to, že výsledok referenda by mal ešte posvätiť parlament. Hoci ústava umožňuje občanom spravovať veci verejné aj priamo a dokonca s väčším právnym účinkom, ako je ústavná väčšina poslancov, pretože „výsledok referenda môže parlament zmeniť alebo zrušiť svojim ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti". Na rozdiel od ústavného zákona parlamentu, ktorý môže parlament zmeniť či zrušiť aj okamžite po jeho prijatí. Nie je tak dôležité iba to, čo bude pred referendom, ale hlavne to, čo bude po ňom. A ešte viac po tom, keď sa po troch rokoch rozhodne 90 poslancov výsledok referenda o vstupe do únie zmeniť či zrušiť. S takouto možnosťou síce nikto nepočíta, je však zlé, že stále existuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...