|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. november 2002
|
Neopakovateľné ráno
|
Juraj Hrabko
|
Hoci dnešné ráno vyzerá navonok ako každé ďalšie, nie je ránom obyčajným, ale nevšedným. Po prvý raz sa Slovensko prebúdza s tým, že na jeho nočnom stolíku ešte leží včerajšie oficiálne pozvanie do skupiny demokratických štátov.
Je symbolické, že pozvanie od NATO a do NATO prišlo práve v novembri. Pred necelým týždňom si hŕstka ľudí na bratislavskom námestí spomínala na udalosti spred 13-tich rokov, kedy ich tam stáli desaťtisíce. Na časy plné ľudskosti, porozumenia, víťazstva pravdy nad lžou a sľubovania lásky. Odvtedy prežili aj časy plné zdesení, nenávisti, víťazstiev lží nad pravdou a sľubov nad láskou. A posolstvá novembra 1989 sa vytratili rovnako, ako sa vytratili desaťtisíce ľudí z námestia.
Politický očistec, ktorý na Slovensku začal voľbami v roku 1998 bude mať ešte veľa častí - podobne ako argentínska novela. Dnešný deň však začína odrátavať čas, ktorý krajina dostala na splnenie svojich sľubov a ktorý môže jej zotrvanie v politickom očistci predĺžiť, ale aj skrátiť. Predĺžiť napríklad tým, že ratifikačný proces sa bude v krajinách aliancie uskutočňovať postupne po jednotlivých krajinách a skrátiť tým, že sa uskutoční naraz - v balíku všetkých siedmich pozvaných krajín.
Asi by to naozaj neboli politici, keby si zásluhy na pozvaní krajiny do NATO nevyčlenili pre seba. Napokon, pozvanie platí pre každého - bývalého komunistu v prezidentskom úrade aj pre súčasných komunistov v parlamente. A aj pre tých, ktorí zapríčinili, že pozvánka z NATO neprišla už oveľa skôr. Oslavné slová politikov nie sú dôležité, ale všedné. Na rozdiel od dnešného rána, ktoré síce tiež vyzerá všedné, ale všedné nie je - je neopakovateľné.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|