Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. november 2002 Podpora členstva SR v NATO musí zo strany vlády permanentne pokračovať Oľga Štefucová Vo štvrtok sme vo vysielaní priniesli aj prvé reakcie občanov na pozvánku, ktorú na pražskom summite NATO dostala Slovenská republika. Napriek tomu, že zazneli aj odmietavé postoje, dlhodobá podpora tomuto kroku sa pohybuje podľa posledných prieskumov v rozpätí od 51-57 percent. V tejto súvislosti Oľga Štefucová, ktorá včera zisťovala prvé ohlasy v uliciach Bratislavy, oslovila sociologičku Oľgu Gyarfášovú. RFE: "Názory na pozvánku Slovenskej republiky za člena Severoatlantickej aliancie sú také dosť polarizované. Buď je to absolútny súhlas, alebo na druhej strane nezáujem o túto udalosť. Ako si možno vysvetliť takýto postoj? O. Gyarfášová: Tak myslím si, že je to dané aj situačne tým, že naozaj dnes je pozvánka Slovenska do Severoatlantickej aliancie téma číslo jeden. Každý má na to, či už kladný, alebo záporný názor, ale jednoznačne názor chce mať. Povedzme ak sledoval to spravodajstvo, tak videl predstaviteľov aj samotnej inštitúcie, aj zasa tých, ktorí proti tejto inštitúcii protestujú. Takže si našiel svoju platformu. Ale v zásade sa dá povedať, že tie názory, povedzme v priebehu roka, nie sú až tak polarizované a je veľa ľudí, ktorí hovoria skôr áno, aj veľa takých, ktorí hovoria skôr nie. RFE: Viac odmietavých postojov a vlastne záporných stanovísk sme zaznamenali u mladej generácie. Tento fakt si možno ako vysvetliť? O. Gyarfášová: Môže to súvisieť aj s tým, že u starších ľudí predsa len je tá historická skúsenosť, je tá historická pamäť toho, že naozaj dnešný deň ako keby bol takým definitívnym vykročením z tej minulosti bývalého režimu a že vlastne to pozvanie nás naozaj akokeby prenieslo do toho civilizovaného sveta, západného sveta, kde Slovensko vždy malo byť, ale nebolo. RFE: Napriek tomu, že občania Slovenskej republiky podporujú vstup krajiny do NATO, nie je to také jednoznačné stanovisko. Z tohto pohľadu by vláda, parlament a ostatní predstavitelia krajiny zrejme mali aj v tom budúcom období robiť čosi preto, aby nielen potvrdili tie doterajšie pozitívne názory, ale získali na tú stranu podpory ešte viac občanov? O. Gyarfášová: Myslím si, že najväčšou chybou by bolo, keby sme si teraz povedali, že všetko už je vybavené, všetko je vyriešené. Rozhodne s verejnosťou treba komunikovať, i keď tá podpora dnes je spoľahlivo väčšinová - je niekde okolo tých 55-60 percent. Ale netreba to brať ako hotovú vec, treba s ľuďmi o tom hovoriť, treba im vysvetľovať, čo to pre Slovensko znamená. Je to dôležité aj v období ratifikácie, aj potom už po vstupe, lebo to členstvo nie je nejaký jednorazový krok. Je to proces, je to dlhodobý záväzok. Je to zodpovednosť a tú zodpovednosť nesie krajina a všetci jej obyvatelia. Ďalej si myslím, že prečo je veľmi dôležité ďalej na túto tému komunikovať je aj to, že v porovnaní povedzme s minulým volebným obdobím dnes máme na slovenskej politickej scéne stranu, ktorá jednoznačne hovorí, že je proti vstupu - myslím Komunistickú stranu Slovenska, ktorá je v tomto podstatne razantnejšia, ako bola Slovenská národná strana. A títo politici budú vnášať do verejnej diskusie argumenty proti aliancii, budú rôznym spôsobom hľadať cestičky, ako získať podporu pre toto svoje stanovisko. Takže vidím to naozaj ako veľmi dôležité pokračovať v tej komunikácii minimálne v tej intenzite, ako bola koncom minulého roka a v prvej polovici tohto roka, lebo naozaj tou pozvánkou sa nič nekončí, ale práve začína."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...