Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       23. november 2002 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Maďarský spisovateľ Imre Kertész, tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, často cituje vetu historika Fernanda Braudela: „Skutočne veľkú historickú udalosť možno spoznať podľa toho, že má pokračovanie.“ Je to múdra veta, lebo veľa ľudí po mnohých udalostiach žilo v presvedčení, že boli aktérmi alebo svedkami historickej udalosti. A potom sa im stalo, že si po niekoľkých rokoch na „historickú udalosť“ nedokázali sami spomenúť. Keďže nemala pokračovanie, akoby sa nestala. Preto mám dôvod si myslieť, že koniec roku 2002 bude pre Slovensko historický iba vtedy, keď sa predvčerajšie pozvanie do NATO premení v roku 2004 na riadne členstvo, a keď sa z kodaňského pozvania do únie, ktoré očakávame o dvadsať dní, stane riadne členstvo prvého mája 2004. Ak máme byť dôslední, potom z obľúbenej vety pánov Braudela a Kertésza vyplýva ešte jeden záver: Prijatie Slovenska do NATO a do Európskej únie môže byť historickou udalosťou iba vtedy, keď bude mať pokračovanie. Keď odstráni hlavný problém Slovenska - jeho zostávanie za vyspelým svetom. Slovenský historik Ľubomír Lipták pri viacerých príležitostiach upozorňoval na fakt, že problémom Slovenska nie je zaostalosť. Podľa komplexného kritéria OSN, podľa ukazovateľa ľudského rozvoja, patrí Slovenská republika do štvrtej desiatky najrozvinutejších krajín sveta. O takej krajine sa nedá povedať, že je zaostalá. Ak sa však porovná s tou časťou sveta, s ktorou sa porovnávať chce a porovnávať má, potom je očividné, že Slovensko je krajinou zaostávajúcou. Vždy takou bolo. Historici spočítali, že na začiatku minulého storočia bol národný dôchodok v Uhorsku asi polovičný v porovnaní s Nemeckom a tretinový v porovnaní s Anglickom. Odvtedy sa na tom veľa nezmenilo. Náš hrubý domáci produkt sa pohybuje pod štyridsiatimi percentami priemeru Európskej únie. Ľubomír Lipták napísal, že tak ako sme pred storočím boli „chudobnejší príbuzní v bohatej rodine, aj sme nimi ostali“. Hlavný dôvod, pre ktorý Slovensko neskrátilo vzdialenosť, ktorá ho delila od Európy a Západu, je všeobecne známy. „Modernizačná stratégia“, ktorou sa riadilo bývalé Česko-Slovensko od februára 1948, zlyhala. Sovietsky spoločenský a politický model, ktorým Stalin „zmodernizoval“ Rusko, neuspel ani na Slovensku. Pripravil o životy tisíce nevinných ľudí, milióny obral o ich ľudské a občianske práva, a výsledkom tejto „modernizačnej operácie“ bolo pretrvávajúce zaostávanie. Ak sa minulé storočie začalo zápasmi za zachovanie národnej a založenie štátnej existencie, a jeho druhá polovica bola deformovaná spoločenským poriadkom, v akom sa národný a štátny život ocitol, tak nové storočie sa pre Slovensko začína neporovnateľne lepšie. Ak bude od roku 2004 členom jediného efektívne fungujúceho bezpečnostného systému, nemusí sa báť vonkajšieho nepriateľa. Ako konzument bezpečnosti sa bude podieľať aj na jej produkovaní – na ochrane demokratického sveta pred novými ohrozeniami. Žiaden štát sveta nemôže dostať lepšie záruky pre svoju bezpečnosť ako je členstvo v NATO. Integrácia do Európskej únie dostane Slovensko do fungujúceho modernizačného modelu, v ktorom je úspech nielen možný, ale aj vysoko pravdepodobný. Nikto už nemusí hľadať nejakú historickú skratku, ktorá sa po pol storočí ukáže ako slepá ulica. Platforma na to, aby sa Slovensko zmodernizovalo, aby odstránilo svoje zaostávanie za Európou a Západom, bude daná. Všetci nedočkavci by mali pamätať na jedno – aj tým najúspešnejším to trvalo aspoň tri desaťročia. Aj keby sme boli od iných oveľa onakvejší, ani my to za oveľa kratší čas nestihneme. Skutočne veľkú historickú udalosť možno spoznať podľa toho, že má pokračovanie. Ak po nejakom čase Slovensko zlikviduje zaostávanie za svojim kontinentom, potom jeho prijatie do NATO a Európskej únie bude naozaj historickou udalosťou. Zatiaľ ňou nie je a iba občania Slovenskej republiky môžu z členstva v aliancii a únii historickú udalosť urobiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...