Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. november 2002 Referendum o vstupe SR do NATO nemá nateraz u relevantných politických strán šancu Jana Pankovčínová Po summite Severoatlantickej aliancie, na ktorom Slovensko získalo pozvánku na vstup, vyvstali na domácej politickej scéne aj niektoré otázniky. Napríklad či je potrebné vypísať referendum, ktoré chcú iniciovať opoziční komunisti. V téme pokračuje Jana Pankovčínová. Hneď na úvod zdôraznime, že ústava ani ďalšie právne predpisy nevyžadujú konanie ľudového hlasovania o vstupe do NATO. Slovensko sa totiž v prípade potvrdenia pozvánky zo strany členských krajín aliancie zapojí do bezpečnostnej organizácie, a nie do zväzku s inými krajinami, ako to bude v prípade vstupu do Európskej únie. Samozrejme, ak slovenská reprezentácia v Kodani v decembri pozvánku k rozšíreniu európskej pätnástky získa a úspešne zavŕši integračné rokovania. V tomto smere už dokonca vládna koalícia robí aj prvé kroky k tomu, aby budúcoročné, pravdepodobne májové alebo júnové referendum o vstupe do únie bolo úspešné. S iniciatívou zorganizovať referendum o vstupe do Severoatlantickej aliancie vláda ani koalícia nepočíta. Hovoria o tom otvorene zatiaľ iba parlamentní komunisti ako opozičný subjekt, ktorý nikdy nepodporoval vstup krajiny do NATO. Je však veľmi málo pravdepodobné, že by na pôde parlamentu s takouto iniciatívou uspeli - a to nielen preto, že nezískajú hlasy koalície, ktorá v ňom disponuje hoci tesnou, ale predsa len väčšinou o dva hlasy, ale zatiaľ im podporu nevyslovujú ani zvyšné dve opozičné zoskupenia - HDZS a SMER. Dodajme tiež, že komunisti majú v prípade neúspechu v Národnej rade SR ešte možnosť v zmysle zákona zozbierať najmenej 350 tisíc podpisov občanov a s nimi sa obrátiť na prezidenta, aby referendum s príslušnou otázkou vypísal on. Ale aj keby sa tak stalo, výsledky hlasovania v referende v zmysle ústavy potvrdzuje beztak parlament. Aj keď sú predbežné postoje HZDS a SMER-u k vypísaniu referenda o vstupe do NATO skôr odmietavé, nie sú úplne jednoznačné. Dokumentujú to aj slová podpredsedníčky SMER-u Moniky Beňovej, ktorá na našu otázku, či SMER v parlamente podporí vypísanie referenda, ktoré žiada KSS, reagovala vyhýbavo: AUDIO: „Ešte sme o tom nerokovali zatiaľ, takže nemôžem povedať stanovisko našej politickej strany, ale ak táto téma príde na stôl, určite k nej zaujmeme aj zodpovedné stanovisko.“ Na našu poznámku, že z právneho hľadiska sa vstup do NATO referendom nepodmieňuje, a či v tomto nemá strana jasno, Beňová dodala: AUDIO: „No práve to chcem povedať, že nikto od nás nevyžaduje referendum o vstupe do NATO a potom je naozaj len na zváženie, či budeme chcieť ako politici cítiť oporu v tom, že nám občania dajú svoj súhlas na to, alebo či urobíme rozhodnutie bez toho, či nám občania tento súhlas dajú. Ale možno je to skôr téma na širšiu diskusiu, ako na nejaké jednoznačné stanovisko áno alebo nie.“ Jednoznačnejšie odmietavé stanovisko tlmočil pre našu rozhlasovú stanicu podpredseda HZDS Vojtech Tkáč: AUDIO: „Určite to nepodporíme. My zotrvávame veľmi razantne a jednoznačne na zahraničnopolitickej orientácii strany, ale aj SR a v tejto súvislosti chceme urobiť všetko pre to, aby sa uskutočnilo o vstupe do EÚ a aby náš elektorát, ktorý je dlhodobo absolútne najvyšší podporil vstup do EÚ. Referendum o NATO nie je potrebné ani v zmysle ústavy ani v zmysle medzinárodných záväzkov.“ V tejto súvislosti ale zaznamenajme aj opatrnejšiu formuláciu ďalšieho podpredsedu HDZS pre zahraničnú politiku Rudolfa Žiaka. Ten sa v nedeľu pre televíziu TA3 vyjadril, že HZDS „sa nebráni referendu o vstupe do aliancie, nebude ho však iniciovať“. Takáto nejednoznačnosť navodzuje otázniky, že HZDS zneisťuje politickú scénu, pretože ako strana s pomerne silným voličským elektorátom by prípadne mohla jeho mobilizovaním zabezpečiť komunistom dostatočnú podporu pre získanie účasti občanov v referende, iniciovaným prípadnou petičnou akciou. V tom prípade ale HZDS nepochopiteľne hazarduje s vlastným úsilím získať si po rokoch aspoň akú-takú medzinárodnú akceptáciu. Na záver dodajme, že predstavitelia koalície už v týchto dňoch jednoznačne zdôraznili, že nielenže nepodporia iniciovanie referenda v parlamente, ale ani prostredníctvom prípadnej petičnej akcie. Za všetkých dajme slovo predsedovi koaličnej SMK Bélovi Bugárovi: AUDIO: „Samozrejme, že nepodporíme vypísanie takéhoto referenda, aj keby pozbierali 350 tisíc hlasov, tak neboli by sme nadšení a budeme proti.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...