Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. november 2002 Podľa vedeckej pracovníčky SAV Čambálikovej generálny štrajk na Slovensku nie je reálny Boris Koreň Vzťahy medzi slovenskou vládou a odbormi sa zhoršujú. Po prijatí programového vyhlásenia vlády a odmietnutí ich požiadaviek k návrhu štátneho rozpočtu dokonca avizujú masové protestné akcie. Viac už má Boris Koreň. Lídri slovenských odborárov už oznámili konanie veľkého protestného mítingu v decembri, na ktorom sa má podľa nich zúčastniť až päťdesiattisíc ľudí z Bratislavy i regiónov. Na míting by mali nadviazať aj ďalšie akcie, odborári hovoria aj o pritvrdení kolektívneho vyjednávania v podnikoch, čo môže priniesť aj nárast štrajkového hnutia. Prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor na tento týždeň na stránkach médií uvažoval dokonca aj o zorganizovaní generálneho štrajku. Slovenské odbory s približne šesťstotisíc členmi a združené v takmer štyridsiatke zväzov však mali v minulosti veľké problémy so svojou akcieschopnosťou - dokázali zorganizovať len štrajkové pohotovosti či podnikové štrajky súvisiace s kolektívnym vyjednávaním a rôzne formy mítingov, demonštrácií a pochodov. Väčšinou išlo o akcie, ktoré vláda i zamestnávatelia nebrali vážne - odborári sa na uliciach vykričali, ale k ohrozeniu ekonomiky podnikov či štátu nedochádzalo. Jednou z účinných foriem ich protestných akcií v minulosti bolo aj blokovanie ciest, keď desiatky, alebo dokonca len niekoľko jednotlivcov bránilo v premávke. Toto im však minulá vláda znemožnila, pretože po novele príslušného zákona musia mať povolenie na používanie cestnej komunikácie, inak im hrozia veľké pokuty. Sú odborári tento raz schopní zorganizovať protestné akcie väčšieho rozsahu a významu? S touto otázkou sme sa obrátili na vedeckú pracovníčku Slovenskej akadémie vied zaoberajúcu sa problematikou sociálneho dialógu a partnerstva, Moniku Čambálikovú: AUDIO: "Závisí to aj od toho do akej miery sa im podarí osloviť tie sociálne skupiny, ktoré budú najviac postihnuté pripravovanými opatreniami a reštrikciami predovšetkým v sociálnej oblasti." Podľa Moniky Čambálikovej pôjde najmä o kategóriu nezamestnaných a ľudí z regiónov, ktorí sú v najhoršej sociálnej a ekonomickej situácii. Ako ďalej vysvetlila: AUDIO: "Práve takíto ľudia, ktorí už pociťujú teraz svoju sociálno-ekonomickú situáciu ako veľmi ťaživú a navyše počítajú s tým, že v budúcnosti bude ešte horšia, ešte ťaživejšia, tak títo ľudia sú zrejme najviac pripravení prejaviť aj svoju nespokojnosť, alebo, povedzme, domáhať sa svojich sociálnych požiadaviek aj takýmito formami." Ak však odbory budú chcieť organizovať svoje protestné akcie "čo najviac na očiach", teda ako už tradične demonštrovať pred budovami centrálnych inštitúcií v Bratislave, tam podľa Moniky Čambálikovej budú limitovaní skutočnosťou, že práve v hlavnom meste je najlepšia príjmová aj sociálna situácia obyvateľov, najmenej nezamestnaných a súčasná vládna koalícia tam má najväčšiu podporu. Prípadné zvážanie ľudí z regiónov je však finančne i organizačne veľmi náročné. Pokiaľ ide o hrozby štrajkov v podnikoch v rámci kolektívneho vyjednávania, tam sa vedecká pracovníčka SAV domnieva, že vo väčšine prípadov k nim nedôjde a kolektívna zmluva sa uzavrie bez nátlakových akcií. Treba sa obávať zorganizovania generálneho štrajku? Podľa Čambálikovej: AUDIO: "Celoštátny generálny štrajk si nemyslím, pretože predovšetkým ľudia, ktorí pracujú, tí zamestnaní v podnikoch, ešte sa na jednej strane nemajú tak zle a na druhej strane títo sú práve tí, ktorí by mali najviac čo stratiť." Skôr ako generálny štrajk preto podľa nej hrozia sociálne nepokoje, napríklad protestné pochody v sociálne najviac postihnutých regiónoch. Do nich sa však budú najviac zapájať ľudia mimo podnikov, teda nezamestnaní a ľudia postihnutí znížením sociálnych dávok. Slobodná Európa sa ďalej Moniky Čambálikovej spýtala, či sa pod ohrozenie sociálneho mieru svojím postupom podpísala aj nová vládna koalícia: AUDIO: "Myslím si, že áno. Pretože vláda nedodržiava vlastne skutočne ten zákon o tripartite, ktorý prijala v roku 1999 a porušuje ho, by som povedala, priam manifestačným spôsobom pred očami verejnosti." Podľa vedeckej pracovníčky SAV Čambálikovej sa totiž odborári po roku 1998 správali voči vláde lojálne a takmer vždy sa snažili využívať výhradne sociálny dialóg a dosiahnutie svojich požiadaviek lobingom a rokovaním. Ako pre Slobodnú Európu uzavrela: AUDIO: "Myslím si, že keď budú príliš zatlačení do kúta, keď zbadajú, že už nemajú priestor pre aktivity v rámci týchto inštitúcií, možnože v snahe nestratiť podporu, alebo zbytky podpory vo verejnosti a nestratiť tvár pred verejnosťou, tak pristúpia aj k takýmto akciám."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...