Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. november 2002 Proamerický vektor v slovenskej zahraničnej politike Marián Bednár Diskusia okolo deklarácie Vilniuskej desiatky otvorila otázku promaerického vektoru slovenskej zahraničnej politiky. Téme sa venuje Marián Bednár. Slovenská politická scéna chtiac nechtiac riešila zoči- voči Vilniuskej deklarácii, ku ktorej sa prihlásilo Slovensko na pražskom summite NATO, aj otázku proamerickej orientácie slovenskej zahraničnej politiky. Napokon aj samotný premiér Mikuláš Dzurinda uviedol, že proatlantický vektor sa stane ťažiskovým v budúcich rokoch. Analytici sú presvedčení, že ide o racionálne rozhodnutie, ktoré minimalizuje prípadné riziká, ktoré hrozia pre malé štáty, ak Nemecko či Francúzsko spolu s Ruskom začnú hrať v Európe svoju vlastnú politiku. Hovorí člen Spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba: AUDIO: "Som presvedčený, že tam je stopercentná racionalita a táto racionalita vychádza nielen z momentálneho nejakého poznania po pražskom summite, ale to má dlhodobú historickú logiku. Pretože malé stredoeurópske krajiny potrebujú mať Američanov v Európe kvôli tým skúsenostiam, ktoré tu boli v 19 storočí. Napoleon, prvá svetová vojna, druhá svetová vojna. Našim vitálnym záujmom je eliminovať priestor pre svojvoľnú nekontrolovateľnú hru veľkých aktérov európskej politiky." Otázne zostáva, že ak potrebujú malé stredoeurópske a východoeurópske štáty americkú podporu a prítomnosť na kontinente, či je to aj záujem zahraničnej politiky USA. Stručne povedané, čo môžu vlastne tieto krajiny ponúknuť, aby ich záujem bol zo strany Američanov opätovaný. Podľa Alexandra Dulebu majú USA záujem, aby sa rusko-európsky koncept spolupráce tvoril len postupne, pokiaľ nie je definitívne vyprofilovaná podoba ruskej demokracie. A práve prítomnosť ovplyvňovať tento proces na kontinente umožní Spojeným štátom tesná spolupráca s novými členmi NATO. Analytik Alexander Duleba: AUDIO: "Myslím si, že Američania takisto sú dobrými historikmi a majú záujem aby sa to viackrát neopakovalo. A dobré vzťahy so stredoeurópskymi krajinami, ktoré majú skúsenosť s totalitou a ktoré majú skúsenosť aj s fašizmom, ktorý vznikol v západnej Európe, tak tieto krajiny si vedia ceniť čo je sloboda a sú prirodzenými spojencami USA. Hovorím dovtedy, pokiaľ trvá riziko i zo západnej i východnej Európy." Faktom však je, že na Slovensku neexistuje tradícia proamerickej politiky. Široká verejnosť ako aj politické špičky nie sú celkovo na presadzovanie takejto zahraničnopolitickej línie pripravené a napokon aj proamerická línia zahraničnej politiky druhej Dzurindovej vlády sa nečakane zjavila až v priebehu pražského summitu. Alexander Duleba upozorňuje, že v národných konzervatívnych kruhoch ale aj v ľavicových prevláda akési slavjanofilské cítenie. Zároveň však zdôrazňuje, že diskusia na túto tému sa na Slovensku poriadne nezačala a základným znakom slovenskej zahraničnej politiky je len dobiehanie tém, ktoré vyprodukuje medzinárodná politická scéna. AUDIO: "V tej zahraničnej politike prevláda ad hoc krátkodobá agenda, stále vízia priorít a tu sa nezačala debata čo Slovensko. Ako má vyzerať zahraničná politika po dni X, keď vstúpime do NATO a EÚ. T4, 01:51: Obávam sa, že po roku 2004 môže nastať zahraničnopolitický šok, pretože nestačí hovoriť, že podporíme Američanov v Iraku, že budeme na strane slobody a demokracie, pretože to sú frázy. Tu treba prísť s nejakou víziou politiky zodpovednosti. Musíme definovať za čo my chceme prevziať zdodpovednosť, aby sme odbremenili našich partnerov." Alexander Duleba sa domnieva, že v najbližších rokoch začne akási súťaž demokracií na európskom kontinente. Pôjde prakticky o tri druhy demokracií - jedna ruského typu, druhá európska, ktorú sprevádza vláda politických strán nad všetkými sférami politického, ekonomického a sociálneho života a americký typ otvorenej demokracie, ktorý túto pozíciu strán do značnej miery oslabuje. V orientácii slovenskej zahraničnej politiky ako aj ostatných stredo a východoeurópskych krajín na USA vidí Duleba šancu vytvoriť predpodklady na vytvorenie demokracií amerického typu. Práve vytvorenie takýchto parametrov bude americká administratíva vždy podporovať a do tejto sféry budú z jej strany investované peniaze. Alexander Duleba: AUDIO: "Je v záujme Američanov, aby nejaký podobný model straníckej demokracie neprevládol v týchto krajinách, pretože to by nás mohlo posunúť niekde inde. A takým kľúčovým momentom je otázka korupcie a etiky podnikania a podobne, ktorú Američania zdôrazňujú nielen voči Slovensku, ale i ostatným krajinám."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...