Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. november 2002 Sudcovia Najvyššieho súdu SR podávajú trestné oznámenie na redaktorku Pravdy Milan Žitný Tlačové agentúry priniesli včera správu, že Únia nezávislého súdnictva pri Najvyššom súde SR podáva trestné oznámenie na redaktorku denníka Pravda Vandu Vavrovú pre jej články o predsedovi NS SR Štefanovi Harabinovi. Téme sa venuje v nasledujúcom príspevku Milan Žitný. Z Najvyššieho súdu SR odchádzajú v poslednom čase na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenia voči novinárom, prípadne voči neznámym páchateľom z médií. 6.novembra podal predseda NS SR Štefan Harabin trestné oznámenie v súvislosti s únikom tajných informácii o hlasovaní trojčlenného senátu NS SR v prípade rozhodovania o zrušení väzby bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. V polovici augusta informovali viaceré médiá po rozhodnutí senátu NS SR o zrušení väzby Ivana Lexu, kto bol členom senátu a kto ako hlasoval. Predseda NS SR zareagoval až po niekoľkých mesiacoch s trestným oznámením na neznámeho páchateľa. Podľa Harabina mohli informácie o hlasovaní členov senátu vyniesť novinárom "iba niektorý člen senátu NS SR, alebo zapisovateľka, prípadne k úniku malo dôjsť doteraz nezisteným spôsobom, napríklad nezákonným odpočúvaním sudcov, priestorov". Podľa viacerých novinárov, ktorí publikovali mená sudcov i to, ako hlasovali, išlo o ich intuitívny odhad na základe minulosti jednotlivých sudcov a ich väzieb na niektoré politické strany. V prípade predsedu senátu Štefana Minárika novinári predpokladali, že tento sudca hlasoval za prepustenie Lexu z väzby, keďže bol navrhnutý Lexovým straníckym kolegom, poslancom za HZDS Jánom Cuperom, za člena Súdnej rady. Teraz podala Únia nezávislého súdnictva pri NS SR trestné oznámenie na redaktorku denníka Pravda Vandu Vavrovú pre jej články, týkajúce sa činnosti Najvyššieho súdu a jeho predsedu. Novinárka sa dozvedela o podaní oznámenia od kolegu z tlačovej agentúry TASR. Hovorí Vanda Vavrová: AUDIO: "Ja som niečo také čakala v súvislosti s tým, že pán Harabin už dal trestné oznámenie na neznámu osobu, čo sa týka rozhodovania Lexovho senátu, lebo o tom som tiež písala. Prekvapilo ma trochu, že je to v nejakej inej veci a že to dáva Únia nezávislého súdnictva, lebo sa to týka výslovne pána Harabina. Na čo sa sťažuje Únia nezávislého súdnictva, neviem." Slobodná Európa sa pokúsila dnes spojiť s predsedom NS SR a s predstaviteľmi z Únie nezávislého súdnictva, ale neboli zastihnuteľní. Redaktorka Pravdy publikovala viaceré články na tému Najvyšší súd a jeho predseda na základe verejných informácií: AUDIO: "Tie články som vlastne stavala na tom, čo boli verejné vyjadrenia pána Harabina. V správe sú podložené citáciami samotného predsedu NS SR a iba v glose som spomenula, ako je to vlastne s disciplinárnymi senátmi a podateľňami." Glosy, čiže krátke komentáre, sú založené na subjektívnom hodnotení faktov a každý občan, nielen novinár, má ústavou zaručené právo na slobodu prejavu názoru. Obsahom správ sú zasa fakty a pokiaľ by neboli pravdivé, je možnosť žiadať o tlačovú opravu, prípadne sa obrátiť na Tlačovú radu, alebo žiadať satisfakciu na civilnom súde podľa Občianskeho zákonníka. Po preštudovaní článkov redaktorky Pravdy, týkajúcich sa Najvyššieho súdu a jeho predsedu, ktoré má Slobodná Európa k dispozícii, možno povedať, že v nich šlo o fakty, citácie a komentáre k nim, nie však o urážky, ani iné formy útokov na dôstojnosť predsedu Najvyššieho súdu. Podávanie trestných oznámení sudcami je preto dosť zvláštnym postupom. Trestné oznámenia majú v sebe obsiahnutý moment zastrašovania v podobe hrozby trestného stíhania. Ide o jav, charakteristický pre autoritárske režimy. V demokratických krajinách sa k takémuto postupu uchyľujú väčšinou verejní činitelia, ktorí sa ťažko vyrovnávajú so skutočnosťou, že sú vystavení pozornosti médií a slobodu prejavu by najradšej obmedzili vynútením si nepísanej výnimky. Zastrašovanie trestnými oznámeniami je jedným z nástrojov, ako si vynútiť menšiu pozornosť médií. Na druhej strane sa tým verejný činiteľ nechtiac priznáva, že má strach zo slobody prejavu. V prípade sudcov to nie je práve najlepšia správa, v prípade sudcov Najvyššieho súdu je to dokonca veľmi zlá správa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...