|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
29. november 2002
|
Exteritoriálny a diskriminačný
|
Juraj Hrabko
|
Hlavná príčina nedohody medzi premiérmi Mikulášom Dzurindom a Péterom Medgyessym v súvislosti s tzv. krajanským zákonom nie je v rovine odbornej, ale politickej. Ak by totiž prišlo aspoň k základnej politickej dohode, teda že vôbec existuje možnosť sa na znení krajanského zákona dohodnúť, odborníci by následne už veľmi rýchlo našli aj vzájomne výhodné riešenie. Nemôžu, nedokážu a ani nechcú však suplovať riešenie politické. A politická vôľa slovenskej vlády je jednoduchá a zreteľná - nie krajanskému zákonu. Všetko ostatné sú iba prázdne slová, diplomatické frázy a zavádzanie. Dané hlavné tým, že politici nepoužívajú politické argumenty, ale cudzie výrazy.
Krajanským zákonom sa pritom zaoberali a zaoberajú už všetky ústavné slovenské orgány. Parlament, vláda aj súdy. Parlament schválil deklaráciu, vláda uznesenie a súdy sa zaoberajú prešetrovaním činnosti Združenia za spoločné ciele. Žiadne iné relevantné, praktické a doterajšie výsledky neexistujú. Prirodzene, ak za výsledky nepočítame odmietnutie parlamentu odňať predsedovi SMK Bugárovi imunitu z dôvodu, že vlastní preukaz zahraničného Maďara, ako aj odmietnutie parlamentu zaoberať sa návrmi zákonov z dielne slovenských nacionalistov a kresťanov. Kým parlamentná SNS pripravila "návrh zákona na zamedzenie diskriminácie občanov SR vyplývajúcej zo zákona Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch", kresťanskí demokrati predložili parlamentu "návrh zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky". Bez ohľadu na ich poradie možno povedať, že kým prvý návrh bol absurdný, druhý bol absurdnejší. Našťastie parlament obidva návrhy odmietol.
Od počiatku slovensko-maďarského sporu o krajanskom zákone existujú dve základné slovenské výhrady voči jeho zneniu, ktoré veľmi rád opakuje aj premiér Dzurinda. Prvou je, že zákon je diskriminačný. Druhou, že je exteritoriálny, t.j. že sa vzťahuje aj na územie Slovenska. Obidve výhrady sú pritom falošné. Povedané v skratke - zákon nie je diskriminačný preto, lebo nestanovuje žiadne povinnosti, obmedzenia či zákazy. A exteritoriálny nie je preto, lebo jednoducho na území Slovenska neplatí. Paradoxom je, že až potom, keby sa Slovensko s Maďarskom dohodlo na jeho vykonávaní, by bolo možné zo slovenskej strany krajanský zákon označiť za exteritoriálny. Kým však nebude vzájomná dohoda, o žiadnej exteritorialite nemožno vôbec hovoriť. Dôkazom je skutočnosť, že Slovensko je suverénny a zvrchovaný štát a jeho jediným zákonodarným orgánom je Národná rada, bez súhlasu ktorej na území Slovenska žiadny zákon jednoducho neplatí a neexistuje. Obidva používané argumenty premiéra Dzurindu tak zostávajú pseudoargumentami. Treba však uznať, že dobre znejú a čím ťažšie sa vyslovujú a častejšie používajú, tým aj dôveryhodnejšie na verejnosti účinkujú.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|