|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. november 2002
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
Keď niekoľko mesiacov pred voľbami Miklós Duray podporil v Budapešti Orbána, dostal od SMK dištanc na verejné vyjadrenia. Potom prišli voľby, SMK uspela, a tabuizované témy sú tu nedištancované znova. Naposledy sa vynorili opäť v Budapešti, keď slovenský premiér odmietol kompromis, s ktorým predtým podľa Bugára sám súhlasil. Mám dôvod si myslieť, že v takomto správaní nejde o náhodu, ale o vzorec, ktorí používajú ako naši menšinoví Maďari, tak väčšinoví Slováci.
SMK dlho pred voľbami váhala, či sa otvorí aj Slovákom a či podnikne cestu od regionálnej k celoštátnej strane. Napokon zvíťazilo uzavretie sa do seba. Kandidátka bola podmienená maďarským menom a školami, OKS bola odmietnutá a nemaďarskí kandidáti sa dostali len na zaručene nevoliteľné miesta. To však nebol obraz, aký by si lídri SMK želali - a tak prišli s hrou na dištancovanie sa od Duraya, čím sa mali stať lepšími a európskejšími, než ten kontroverzný „radikál“. Už vtedy sa to zdalo pokrytecké - Duray predsa v Budapešti podporil Orbána rovnako, ako to urobil Bugár v slovenskej tlači a slovíčko Felvidék používajú naši Maďari celkom bežne. Účel však svätil prostriedky, SMK sa zatvárila umiernene, takže dlho budovaný imidž nebol pokazený. Po voľbách však všetko ostalo po starom - SMK nebojovala o posty vo vláde, ktoré sú svojou povahou celoštátne, ale len o tie, ktoré sa priamo týkajú južného Slovenska. Životné prostredie, regionálny rozvoja a pôdohospodárstvo sú navyše rezorty, cez ktoré potečie najviac eurofondov. SMK je spokojná, pretože dosiahne pre juh Slovenska maximum, ostatné vládne strany sú spokojné tiež, pretože mocenské pozície a školstvo s kultúrou pred SMK „uchránili“. Nikomu neprekáža, že je to nedobrá hra a zle rozdané karty. Napriek zdaniu dohody sa tu totiž zachováva pocit ohrozenia z SMK, ktorý „Euroslováci“ kompenzujú vytláčaním Maďarov do „menejcenných“ rezortov. A SMK s tým súhlasí, pretože si svoje ponižujúce postavenie lieči vidinou európskych peňazí, ktorých časť bude môcť posunúť na juh.
Keďže bola hra zle rozohraná, a prvé dôsledky sú už na stole. Dzurinda dlho pred voľbami káral KDH za postoje ku krajanskému zákonu. Tváril sa, že on sa s Budapešťou dohodne. Pomohlo mu to vo vytváraní obrazu konsenzuálneho politika, akého majú slovenské elity a médiá radi. Hneď po voľbách sa všetko zmenilo - už netreba „klamať telom“, voličské hlasy sú už doma, a tak je zrazu odpor šéfa SDKÚ ku krajanskému zákonu totožný s postojom KDH. Toto je základné povolebné poučenie - väčšina našich politikov chápe politiku ako schopnosť dobre blufovať, vedieť sa nejako tváriť, vedieť sľúbiť nesplniteľné. A v okamihu, keď to už nie je potrebné, pokojne zmeniť názor o 180 stupňov.
Tak je to so sociálnymi zákonmi, ktoré tí istí politici, čo ich pred rokom predkladali, dnes novelizujú, tak je to s dištancom Durayovi za tie isté názory, ktoré majú jeho kritici, a tak je to aj s dnešnou Dzurindovou „zásadovou“ kritikou krajanského zákona, ktorého vážnosť ešte pred pár mesiacmi zľahčoval.
Všetci tvrdia, že voľby dopadli dobre. A je fakt, že lepšie dopadnúť nemohli. Ja však mám dôvod si myslieť, že to ešte veľa neznamená. Pokrytectvo domácej politiky totiž neustále triumfuje.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|