|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
12. december 2002
|
Koaličné hazardovanie s dôverou
|
Jana Pankovčínová
|
Napätie v koalícii, najmä medzi ANO a kresťanskými demokratmi, má koaličná rada doriešiť až na budúci týždeň. Ďalšie súvislosti o prvom vážnom koaličnom strete ponúka Jana Pankovčínová.
Spor medzi Ruskovou Alianciou nového občana a kresťanskými demokratmi, ale aj predtým medializované pnutia medzi SMK a ostatnými koaličnými partnermi, osobitne medzi SMK a premiérom Dzurindom, značne poodhalilo zákulisné praktiky koalície. Jej roztržky vypovedajú o pretrvávaní presadzovania straníckych záujmov, o využívaní médií, čo len dokazuje nedostatok dôvery a korektnosti medzi koaličnými partnermi. Ak KDH hovorí, že sa necíti byť rovnocenným koaličným partnerom a keď ako „politický nástroj" na presadenie svojho zástupcu do Predstavenstva Slovenských elektrární použilo (napriek koaličným dohodám o podpore) odmietnutie vecne iného problému, nemožno to vnímať inak, ako miešanie jabĺk s hruškami. Aj preto sa dnes KDH cúvalo veľmi ťažko. Argumenty o potrebe kontroly štátnych podnikov, ako sa na ňu odvolával šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik, pritom majú svoju logiku:
AUDIO: „Elektrárne sú pred privatizáciou a pokiaľ tam nemá KDH žiadne zastúpenie, nemá ani elementárnu kontrolu nad týmto procesom. Pretože chceme niesť zodpovednosť tak ako každá iná strana tejto vládnej koalície, tak sme predpokladali, že máme aj rovnaký prístup k týmto informáciám a k vedeniu tohto podniku."
V koaličných spojenectvách sa partneri obvykle kontrolujú a obmedzujú presadzovanie úzkych záujmov. Kresťanskí demokrati však v prípade elektrární nezvolili najlepšie spôsoby. Navyše, ak dnes v rozpore s predchádzajúcou praxou líder ANO tvrdil, že prinajmenšom dvaja koaliční partneri sa zhodli na zákaze straníckych nominácií. Skutočnosťou ale je, že ANO i ďalší koaličníci bojujú o viaceré posty - od tajnej služby, okresné a krajské úrady až po médiá. Alebo inak - spor medzi KDH a ANO nie je čierno-biely, skôr sa dá vnímať v súradniciach nedôvery a snahy politikov získať čo najviac vplyvu pri riadení krajiny a najlepšie bez dohľadu na ostatných partnerov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|