Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. december 2002 F. Šebej: Komunisti urobia všetko pre to, aby sme sa nedostali do NATO Boris Koreň Komunisti vo štvrtok požiadali predsedu parlamentu Pavla Hrušovského, aby už na januárovú schôdzu zaradil návrh na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Ich návrh si však zatiaľ nezískal viditeľnú podporu. Hovorí Boris Koreň. Návrh striktne odmietli všetky koaličné parlamentné strany - KDH, ANO, SMK i SDKÚ. Podporu mu zatiaľ nevyjadrila ani opozícia. HZDS sa domnieva, že referendum nie je potrebné. SMER sa však podľa jeho predsedu Roberta Fica vyjadrí až v utorok na rokovaní predsedníctva strany. Práve s jeho podporou komunisti potichu rátajú, čo dokazujú slová predsedu ich poslaneckého klubu Ivana Hoptu. Ako povedal pre Slobodnú Európu, hoci si uvedomuje, že koaličné strany ich návrh nepodporia: AUDIO: "U opozície je to otázne. Prinajmenšom by som dúfal trošku, že pozitívnejšie by sa k tomu mohli vyjadriť členovia parlamentu zvolení za stranu SMER." V prípade neúspechu v parlamente chcú komunisti iniciovať na podporu vypísania referenda petíciu, na ktorú bude potrebných minimálne 350 tisíc hlasov voličov. Do petičného výboru chcú prizvať aj mimoparlamentné strany, ktoré sa vyjadrujú proti vstupu Slovenska do NATO - najmä SNS a Pravú SNS. Na otázku Slobodnej Európy, či komunisti nepovažujú za zvláštne, možno až absurdné, že k spolupráci vyzývajú pravicovo.- nacionalistické strany, Hopta zareagoval: AUDIO: "Absolútne sa mi to nezdá absurdné, pretože tu nechceme riešiť nejaké iné problémy. My tu chceme riešiť otázku vstupu SR do NATO. A keďže obidve tieto strany sú proti vstupu, tak nevidím dôvod, prečo by aj Komunistická strana Slovenska v tejto otázke, čiže v tomto jedinom prípade nemohli spolupracovať." Stanovisko SNS sa nám získať nepodarilo - na ich ústredí nikto nebral telefóny a predsedníčka Anna Malíková má nový mobil. Tajomníčka Slotovej Pravej SNS Viera Králičeková však pripustila, že vyhlásenie referenda podporia, možno budú dokonca spolupracovať aj na jeho príprave, čo však musia schváliť orgány strany. Na otázku, ako zareaguje na ich spoluprácu s komunistami členská základňa, pretože Pravá SNS aj jej predseda Slota sa deklarujú ako antikomunisti, Králičeková zareagovala: AUDIO: "Táto otázka nemá s komunistickou ideológiou čo robiť. Takže ak povie aj komunista pravdu, ja predsa nebudem mu protirečiť, ak má pravdu. Rozumiete? Len za to, že je to komunista. Takže ja si myslím, že tu nejde o to, že či to komunisti... Proste je to tiež bod nášho programu a nech to už hovorí, alebo podporuje ktokoľvek, tak ja si myslím, že to nie je nejaké rozhodujúce." Zákon o vykonaní referenda predpisuje, že platné je len pri viac ako nadpolovičnej účasti voličov. Ani v jednom doterajšom ľudovom hlasovaní však k urnám neprišiel ich dostatočný počet - v roku 1994 to bola približne pätina voličov, v roku 1998 44 percent a v roku 2000 na referendum o predčasných voľbách prišla rovnako len pätina voličov. Štvrté - práve o vstupe do NATO - bolo zmarené. Na upozornenie, že v žiadnom referende sa nepodarilo pritiahnuť dostatočný počet voličov na to, aby bolo platné, predseda poslaneckého klubu KSS Hopta zareagoval, že podľa komunistov by nemala byť určená žiadna päťdesiat percentná hranica. Komunisti však majú spôsob, ako zabezpečiť dostatočný počet voličov aj pri terajších podmienkach: AUDIO: "A po druhé, bolo by vhodné, aby sa uskutočnilo referendum naraz, spoločne s referendom o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie." Bývalý predseda integračného výboru parlamentu František Šebej túto iniciatívu komunistov komentoval slovami, že urobia všetko pre to, aby sa Slovensko do NATO nakoniec nedostalo. Referendum je podľa neho zbytočné aj z toho dôvodu, že občania vo voľbách zvolili drvivou väčšinou politické strany, ktoré majú vstup do NATO vo svojich programoch, týmto spôsobom teda vyjadrili svoju podporu aj tejto myšlienke. Ako Šebej ďalej povedal: AUDIO: "Okrem toho je Severoatlantická zmluva obyčajná medzinárodná zmluva, ktorá si ani podľa ústavy nevyžaduje referendum. A referendá sa veľmi ľahko zneužívajú na najrôznejšie demagógie a v podstate na roztržky v spoločnosti. A teda považujem to za veľmi zlý nápad." Na otázku Slobodnej Európy, či nemôže takáto iniciatíva parlamentnej strany, ktorou sa komunisti po voľbách stali, nejako výraznejšie poškodiť imidž krajiny, Šebej zareagoval: AUDIO: "Nie sme prvá krajina, v ktorej sa niektorá strana, trebárs aj parlamentná, o to snaží." Z devätnástich členských krajín NATO sa podľa Šebeja referendá o vstupe uskutočnili v dvoch - v Španielsku a v Maďarsku, pričom obidve iniciovali socialisti, zdôraznime, že sa napokon skončili s pozitívnym výsledkom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...