Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. december 2002 Čo sa zasa deje v HZDS? Milan Žitný Po oznámení podpredsedu HZDS Vojtecha Tkáča v TV Markíza, že je pripravený založiť vlastnú stranu a poslanecký klub, pretože v HZDS chýba otvorená demokracia a porušujú sa stanovy, spustila sa lavína súhlasných i odmietavých vyjadrení na adresu predsedu Vladimíra Mečiara, ktorý má byť príčinou takéhoto stavu. Nad tým, čo sa deje v HZDS, sa zamýšľa v nasledujúcej poznámke Milan Žitný. V HZDS sa už dlhé roky udržiava tradícia, ktorou sa nemôže popýšiť ani jedna politická strana na Slovensku. V nepravidelných intervaloch sa ozývajú kritické hlasy z druhého poschodia riadenia strany na adresu najvyššieho - predsedu Vladimíra Mečiara, vzápätí ale nastáva balenie kufrov a kritici sa porúčajú. Tradícia vraví, že kritikmi sú vždy vysokí funkcionári, špeciálne podpredsedovia, krajskí šéfovia, v poslednom období sa tento okruh rozšíril aj na ekonomicky vplyvných členov HZDS. Práve v tomto bode je vidno jediný vývoj, hmatateľný pohyb vpred, akého sa kedy bolo HZDS schopné odvážiť. Tento vývojový trend od kritických funkcionárov ku kritickým "privatizérom" je dôležitý pre pochopenie, aké je HZDS dnes v porovnaní s rokom 1991, kedy vzniklo, prípadne s rokom 1998, keby prvý raz muselo odísť od mocenského kormidla na celé štyri roky. Keď na jeseň roku 1993 začal ako prvý v HZDS ostro kritizovať Mečiara pre autokratické metódy riadenia Milan Kňažko, jeho odchod nasledovali krátko po ňom na jar 1994 Jozef Moravčík a Roman Kováč. Odchod zakladajúcich funkcionárov HZDS bol motivovaný nespokojnosťou s Mečiarovými nedemokratickými metódami a odlišnými predstavami o demokratickej politickej strane. Keď Kňažko, Moravčík, Kováč nenašli v HZDS demokraciu podľa svojich predstáv, pobrali sa hľadať ju inde. Potom sa v HZDS dlho nič kritické nepohlo, pretože po predčasných parlamentných voľbách na jeseň roku 1994 nastalo štvorročné obdobie drancovania s oficiálnym názvom privatizácia. Mečiar najprv pritvrdil opatrenia voči opozícii a médiám a zároveň pozval k bohato prestretému privatizačnému válovu členov HZDS. Nastalo tučno mastné nekonečné mľaskanie, a cez napchávajúce sa ústa nebolo vhodné nadávať na mecenáša. Po voľbách roku 1998 a ukončení veľkej žranice nastal zasa proces trávenia. Do prasknutia nakŕmení partajníci sa oddali príjemnej letargii, veriac, že o štyri roky udrú na dvere moci znova a vrátia sa naspäť aj so svojimi hlbokými lyžicami. Jediným mrakom na blankytnej oblohe volebných vyhliadok HZDS sa stal Ivan Gašparovič, ktorý však neodišiel tesne pred voľbami kvôli nesúhlasu s Mečiarovými metódami, ale preto, že ho predseda nedal na volebnú kandidátku, čím mu odstrihol ďalšiu politickú kariéru. Až po tohtoročných dvojnásobných voľbách - parlamentných a komunálnych, v ktorých HZDS dostalo opäť poriadne na frak - sa prudko roztrhlo vrece hojnosti s Mečiarovými kritikmi. Brhel, Tkáč, Kiňo, Veteška, Keltošová, krajskí bossovia, Gašparovič, všetci sa predbiehajú s ponosami na nedemokratickú atmosféru, porušovanie stanov Mečiarom. Lenže keď roku 1997 vyhadzovali poslanca Gauliedera z parlamentu v rozpore s ústavou, neozval sa ani jeden z nich. Kde boli? Nuž boli tu, len mali práve plné ústa a s plnými ústami hovoriť je neslušné, tobôž kritizovať práve toho, kto im tie ústa zapchával tučnými sústami, sinekúrami a prebendami. Ak sa teraz špekuluje, ako sa bude vyvíjať pozícia predsedu HZDS vo vzťahu k "rebelom", či vznikne ich vlastný klub v parlamente, kedy bude zvolaný mimoriadny alebo riadny snem a kto na ňom zvíťazí, netreba zabúdať, že akademické dišputy na tému HZDS boli vždy jalové a nikam neviedli. Jednak preto, že HZDS je Mečiar a s ním stojí i padá tento subjekt, ale aj preto, lebo venovať vážne politologické úvahy obskúrnemu subjektu a jeho panoptikálnym postavičkám znamená spustiť sa k metódam s"kremlológie". To znamená sledovať, ktorému potentátovi sa ktoré miesto na tribúne ušlo, z čoho sa dá vydedukovať, či je ešte v milosti, alebo už v nemilosti báťušku súdruha predsedu hnutia. Z predstavy, že terajší "rebeli" v HZDS sa búria z čistej a úprimne prebudenej túžby po demokracii a nie z nostalgickej túžby po návrate tučných rokov, prípadne zo snahy o legalizáciu vlastných príjmov výmenou za hodenie báťušku cez palubu, sa autorovi zahmlieva pred očami a nemôže dopísať túto ódu na ich udatnosť... Nech prijmú preto jeho hlboké ospravedlnenie...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...