Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. december 2002 Verejná služba ešte zamotá hlavy finančníkom Eva Reiselová Neschválenie novely zákona o verejnej službe nebude mať dopad len na zdravotníkov, či trináste platy. Výrazným spôsobom sa dotkne aj vysokošolských pedagógov. Ako - to už povie predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan v úvode príspevku Evy Reiselovej: AUDIO: "Ja si myslím, že z tejto novely vyplýva pekný darček pre pedagógov vysokých škôl, umeleckých a vedeckých pracovníkov a takisto pre psychológov v detských domovoch a poradniach. U obidvoch kategórií sa zvyšujú tarifné platy." A nie o málo. Napríklad vysokoškolský učiteľ, ktorý má v súčasnosti podľa taríf po 32 rokoch praxe strop 16 900 korún, od januára dostane takmer 24 300 korún. Ak začínajúci učiteľ, ktorý práve nastúpil na pedagogickú dráhu, dostane dnes základný plat 11 600, od januára už takmer 17 tisíc korún. Takže nejde len o trináste platy. Tým, že sa zákon nenovelizoval, od januára si polepšia aj kultúrni pracovníci, knihovníci, zamestnanci múzeí, galérií a podobne. Veď ak bol zákon o verejnej službe novelizovaný aspoň deväťkrát od apríla, kedy nadobudol účinnosť, väčšinou to bolo najmä kvôli presunu rôznych kategórií z jednej tauľky do druhej, samozrejme vždy smerom nahor. Neschválením novely však došlo k nesúladu medzi štátnym rozpočtom a zákonným nárokom. Ján Gašperan vyčíslil finančné nároky takto: AUDIO: "Ak by sa všetko malo uplatniť, podľa našich prepočtov je to 3,5 miliardy slovenských korún." V tejto sume sú však zahrnuté aj výdavky na trinásty plat, ktoré predstavujú sumu prevyšujúcu dve miliardy. Vysokoškolákom treba aspoň 600 - 700 miliónov. Opäť Ján Gašperan. AUDIO: "Osobne si myslím, že na vysokých školách sa to bude riešiť tým spôsobom, že na rozvoj vysokých škôl bolo pri schvaľovaní rozpočtu navýšených 500 miliónov, ale následne si myslím, že ministerstvo financií musí tieto prostriedky uvoľniť, pretože ide o zákonný nárok. " Minister školstva Martin Fronc dodáva: AUDIO: "My máme isté prostriedky v štátnom rozpočte, ale nebol by som rád, keby sme ich museli minúť len na zvýšenie platov, pretože boli na rozvojové programy. Tie treba podporiť, aby rástla kvalita vysokých škôl i počty študentov, ktorí na nich študujú. " Tým, kto musí nájsť financie na realizáciu zákona o verejnej službe, je ministerstvo financií. Poradca ministra Peter Papánek vysvetľuje, odkiaľ by ich mohlo vziať tak, aby sa v žiadnom prípade nezvýšil deficit verejných financií: AUDIO: "Ako alternatíva vo vzťahu k valorizácii podľa predbežných prepočtov sa navrhuje posunutie účinnosti tohto zákona od 1. 10. 2003 so zachovaním výšky valorizácie. Respektíve je možnosť dodržania termínu valorizácie a zníženie percentuálneho zvýšenia platov zamestnancov vo verejnej službe okrem zdravotníckych zamestnancov od 1. júla 2003 a to z piatich percent zvýšenia na dve a z ôsmich na štyri. Odborársky predák Ján Gašperan však upozorňuje, že už na včerajšom rokovaní tripartity sa jasne vyjadrili: AUDIO: "Kolektívna dohoda platí a my trváme na jej plnení v plnom rozsahu." Poradca ministra financií Peter Papánek vidí viacero riešení vo vzťahu ku kolektívnej dohode: AUDIO: "Prvá možnosť je otvoriť kolektívnu dohodu, ďalšia možnosť je nedodržať kolektívnu dohodu, to pôjde samozrejme na margo poslancov, ktorí neschválili novelu zákona o verejnej službe a treba pripomenúť, že kolektívna dohoda má ustanovenie, ktorá sa týka priamo štátneho rozpočtu s tým, že nebude v protiklade so štátnym rozpočtom." Poslanci pravdepodobne ani netušili, čo spôsobili neschválením zákona o verejnej službe. Ján Gašperan je za odborárov spokojný. A čo hovorí na to, že nie ich naliehanie, ale konflikt v koalícii napokon rozhodol o osude zákona? AUDIO: "Skutočne to zohralo rozhodujúcu úlohu to, že prezident vrátil novelu na opätovné prerokovanie a ja tomu hovorím, že božie mlyny melú pomaly ale spravodlivo a teraz mleli v prospech nás, zamestnancov." Spokojnosť pravdepodobne potrvá len do prvého rozhodnutia koalície a vlády o ďalšom osude jedného z najnovelizovanejších zákonov predchádzajúceho volebného obdobia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...