|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
18. december 2002
|
Rizikom stability vládnej koalície je presadzovanie partokratických záujmov
|
Jana Pankovčínová
|
Súhrnná správa o stave slovenskej spoločnosti v roku 2002 a trendy na rok 2003 obsahuje vyše tisícku stránok, na tvorbe ktorých sa podieľalo viac ako šesťdesiat interných a externých analytikov Inštitútu pre verejné otázky. Niekoľko postrehov z oblasti vývoja straníckeho systému zachytáva aj príspevok Jany Pankovčínovej.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ Grigorij Mesežnikov hodnotí politický vývoj na Slovensku v tomto roku prevažne pozitívne, najmä s ohľadom na to, že sa potvrdila vôľa občanov prostredníctvom voľby demokratických strán presadiť integračné záujmy krajiny:
AUDIO: „Pozitívne hodnotenie vyplýva z toho, že inštitucionálna stabilita v priebehu celého kalendárneho roku bola absolútne dostatočná na to, aby Slovensko napokon dostalo pozvánku na vstup do obidvoch integračných zoskupení (...), čo svedčí o tom, že proces konsolidácie demokracie na Slovensku významne pokročil. Čiže ten hlavný vektor podľa mňa vývoja inštitucionálneho je celkom povzbudzujúci, optimistický. Po voľbách 2002 došlo k vytvoreniu programovo oveľa koherentnejšej vlády, čiže možnosti pre stabilnejšie fungovanie vlády a to znamená presadzovanie reformných opatrení tieto možnosti sa rozšírili.“
Napriek tomu ale bol politický vývoj sprevádzaný viacerými ťažkosťami. A aj staronová vládna koalícia po dvoch mesiacoch ukazuje, že viac ako o reformy sa na verejnosti sporí o presadzovanie svojich ľudí a straníckych záujmov do rôznych oblastí života. Grigorij Mesežnikov:
AUDIO: „Ten vývoj je sprevádzaný určitými ťažkosťami - myslím si, že aj od našich expertov zaznelo, že napriek tomu, že táto vládna koalícia je zložená zo strán blízkej programovej orientácie, sú rizikové faktory a ukazuje sa, že práve povedzme rezídiuá určitých takých klientelistických prístupov a presadzovanie záujmov jednotlivých strán obsahuje riziko destabilizácie koalície, alebo teda zníženie akcieschopnosti. To, čo sa odohráva v posledných dňoch, nepriamo potvrdzuje tieto naše závery.“
Ani kontinuálne povolebné usporiadanie však neprispelo k úplnej stabilizácii politickej scény - pred voľbami došlo k zásadným posunom v ľavicovej časti politického spektra, vznikli nové politické subjekty, a štiepili sa aj tie staré. Grigorij Mesežnikov vývoj straníckej scény pre našu rozhlasovú stanicu zhodnotil takto:
AUDIO: „Myslím si, čo je teda dôležité pre vývoj krajiny, táto určitá nestabilita straníckej scény, straníckeho systému neohrozuje stabilitu inštitucionálneho systému. Proces štiepenia, prípadne vzniku nových politických strán súvisí samozrejme s neustálenosťou pomerov na politickej scéne, ale dôležité je to, že politickí aktéri, zastávajúci demokratické hodnoty, majú väčšiu podporu verejnosti. To znamená všetky pohyby, ku ktorým dochádza v tomto prostredí, neznižujú zásadne celkovú úroveň podpory pre tieto politické sily a vlastne výsledky volieb v roku 2002 potvrdili, že napriek rôznym procesom preskupovania v tom pravicovo-centristickom spektre nedošlo k jeho celkovému oslabeniu. Čiže toto je niečo, čo môže naozaj oprávňovať na pozitívnejšie hodnotenie.“
Pochopiteľne, proces konsolidácie straníckeho systému nebol ani podľa politológa Grigorija Mesežnikova ešte úplne zavŕšený, čo nevylučuje ďalšie stranícke pohyby. Napokon ľavica, ktorá je dnes úplne paralyzovaná - s výnimkou Ficovej strany SMER - bude musieť pre svoje budúce prežitie určité kroky podniknúť. Podobné pohyby podľa všetkého čakajú aj HZDS, a všetky prípadné zmeny straníckeho systému úzko súvisia s možným preskupovaním voličských elektorátov. Napriek tomu má ale Mesežnikov pri hodnotení straníckeho spektra pocit, že je oproti minulosti oveľa jasnejšie ideovo a programovo vyhranený.
Skutočnosť, že koaličné subjekty sa verejne nesporia o konkrétnu podobu reforiem, ku ktorým sa zaviazali, ale skôr o presadzovanie svojich záujmov v jednotlivých oblastiach verejného života, si prezident Inštitútu pre verejné otázky vysvetľuje pretrvávaním stereotypov z minulosti. Zdá sa tak, že nie rozdielne stranícke programy, ale princípy straníckych nominácií ako prostriedok presadzovania straníckych záujmov sú ešte stále bežnou súčasťou každodennej politickej agendy. A práve tento moment môže paradoxne predstavovať oveľa vyššie riziko možnej destabilizácie politickej scény, než presadzovanie konkrétnych reforiem.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|