Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. december 2002 Odporcovia členstva v NATO budú mať ťažkú prácu Milan Žitný Severoatlantická aliancia očakáva od Slovenska a ďalších budúcich nových členov konkrétne príspevky k obranným a bezpečnostným aktivitám aliancie. Povedal to v utorok námestník generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti Gűnter Altenburg, ktorý vedie prístupové rozhovory s pozvanými krajinami. Téme sa venuje v nasledujúcej poznámke Milan Žitný. Politickým odporcom členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii sa rysuje pri ich snahe o vypísanie referenda k tejto téme nemalý problém. Predložiť verejnosti vecnú argumentáciu o zbytočnosti, finančnej náročnosti a o rizikách vstupu do NATO bude v roku 2003 prakticky nemožné. Argument "zbytočnosti" stratil opodstatnenie už po vzniku strategického partnerstva NATO - Rusko. Ak už sa aj Moskva pridala k euroatlantickému partnerstvu, znamená to, že Rusko uznáva nielen samotnú existenciu, ale aj ideový a vecný rámec aliancie, jej zmysel i schopnosť rozširovať pásmo politickej a vojenskej stability na európskom kontinente až po hranice samotnej Ruskej federácie. Argument finančnej náročnosti členstva v NATO stratil váhu po druhom kole prístupových rokovaní zástupcov Slovenska s predstaviteľmi aliancie tento týždeň v Bruseli. Slovenský finančný príspevok, ktorý bude nižší než pol percenta rozpočtu NATO, čiže okolo 135 miliónov korún, nepredstavuje pre štát žiadnu záťaž. Záväzky si pritom krajina určí sama, v rámci vlastných reálnych možností a ekonomickej sily. Tento rámec je daný jednak potrebnými reformami, ktorými tak či tak Slovensko musí prejsť bez ohľadu na členstvo, zároveň bude politická reprezentácia vedená presným časovým plánom dokončenia reforiem, aby sa proces neťahal zbytočne a neúmerne dlho. Čím rýchlejšie sa dokončí, tým nižšie náklady budú na to potrebné. NATO neplánuje rozmiestnenie jadrových zbraní na území nových členských krajín a toto rozhodnutie, ktoré padlo ešte v roku 1996, platí aj pre budúcnosť. Túto líniu potvrdil včera v Bruseli aj námestník generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti Gűnter Altenburg. Pre odporcov členstva SR v NATO to znamená, že strácajú ďalší sugestívny argument, ktorý v roku 1997 účelovo použila vláda premiéra Vladimíra Mečiara v referende ako jednu z otázok so zjavne negatívnym nábojom voči aliancii, a to spoločne s otázkou o prítomnosti cudzích vojsk na území Slovenska. Príspevkom Slovenska do spoločných bezpečnostných projektov NATO majú byť špecialisti v oblasti biologických a chemických zbraní. Tento projekt nie je náhodný, pretože v iných oblastiach vojenskej techniky a výcviku nemá Slovensko momentálne čo veľmi poskytnúť ani technologicky, ani ekonomicky a najmä po 11.septembri 2001 je schopné čeliť bezpečnostným výzvam len tam, kde má už kvalitné odborné zázemie a praktické skúsenosti. Úzka špecializácia je daná aj samotným rozširovaním aliancie a keďže tento trend má v budúcnosti pokračovať, ďalší kandidáti z východnej Európy už netrpezlivo prešľapujú pred bránami aliancie, ponúkajú svoje sily, takže slovenskí odporcovia NATO strácajú spojencov aj tam, kde ešte pred niekoľkými rokmi mali silnú podporu. Odporcovia členstva Slovenska v NATO môžu oprieť svoj ťah na vypísanie referenda len o demagógiu a emócie. Môžu pritom kalkulovať tým, že v budúcom roku sa musí uskutočniť iný plebiscit, ktorým Slovensko rozhodne o vstupe do Európskej únie. Toto referendum je potrebné aj z ústavného hľadiska, lebo občania sa musia vyjadriť, či súhlasia, aby sa krajina vzdala časti svojej suverenity v prospech právomocí spoločných orgánov únie. V roku 2003 bude teda dôležité, či v referende o vstupe do únie bude nadpolovičná účasť a nadpolovičná väčšina zúčastnených povie "áno" členstvu SR v EÚ. O úspechu bude rozhodovať kvalita kampane, jej intenzita a argumenty, ktoré predloží vláda verejnosti, tak vo vzťahu k členstvu v EÚ, ako aj k členstvu v NATO. Občania budú potrebovať veľmi jasný, zrozumiteľný šlabikár, ktorý ich zorientuje medzi týmito dvoma procesmi a dá im dostatok informácií na politicky zodpovedné a záväzné rozhodnutie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...