Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. december 2002 Navrhnutá novela Zákonníka práce výrazne liberalizuje pracovný trh Boris Koreň Takmer 180 zmien predpokladá rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorú v utorok do medzirezortného pripomienkového konania dal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Do účinnosti by podľa jeho predstáv mala vstúpiť v druhom polroku budúceho roka. Ďalšie informácie spracoval Boris Koreň. Základným mottom navrhovaných zmien je liberalizácia pracovno-právnych vzťahov. Predchádzajúci Zákonník práce, schválený počas uplynulého volebného obdobia, totiž zvyšoval ochranu zamestnancov a komplikoval pracovno-právne vzťahy, na čo sa sťažovali domáci i zahraniční podnikatelia i niektoré zahraničné inštitúcie. Vláda Mikuláša Dzurindu predložením novely mení celú základnú filozofiu prístupu k tejto problematike, pretože podľa slov štátneho tajomníka ministerstva práce Miroslava Beblavého: AUDIO: "Európska únia má filozofiu, ktorá sa stala aj našou filozofiou. A to je filozofia nie znižovania nezamestnanosti, ale zvyšovania zamestnanosti." Keď sa za cieľ definovalo znižovanie nezamestnanosti, tak sa to podľa Beblavého v 90. rokoch často realizovalo tým spôsobom, že ľudia sa tlačili do predčasných a invalidných dôchodkov, prijímali sa rôzne administratívne opatrenia na zníženie počtu nezamestnaných a podobne. Bol to skôr spôsob zbavovania sa pracovnej sily, aby sa znížil objem, z ktorého sa počítajú nezamestnaní. Cieľom vlády sa však stalo zvýšenie zamestnanosti, preto novela kladie dôraz na to, aby sa mohlo čo najviac ľudí zapojiť do práce. Novela Zákonníka práce v tejto súvislosti napríklad výrazne predlžuje možnosť uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú až na 5 rokov. Táto sa ešte môže predĺžiť, napríklad pokiaľ ide o zastupovanie zamestnanca, príležitostnú prácu, splnenie úlohy vymedzenej výsledkom, alebo o profesie vedúci zamestnanci, výskumníci, umeleckí zamestnanci, dôchodcovia a vysokoškolskí učitelia. Zamestnávateľ takto dostal možnosť uzatvárať s nimi zmluvy o dočasnom pracovnom pomere opakovane päťkrát na jeden rok, dvakrát na dva roky plus na jeden a v rôznych iných variáciách. Štátneho tajomníka Beblavého sa Slobodná Európa spýtala, či je takýto postup štandardný aj v iných európskych krajinách: AUDIO: "V tomto vlastne neexistuje európska zvyklosť. Nie je nejaký štandard. Je smernica EÚ, ktorá sa venuje tejto otázke. Tá smernica hovorí jednu vec: že nie je možné umožniť absolútnu liberalizáciu uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú." Na jednotlivých krajinách potom podľa Beblavého je, do akej miery obmedzia možnosť uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú a či sa pri tom budú riadiť vymedzením profesií alebo časového obdobia. Minister práce Ľudovít Kaník vysvetľuje: AUDIO: "Sledujeme tým väčšiu liberalizáciu pracovných vzťahov. Aby bola jasne zadefinovaná a ľahko uzatvárateľná možnosť uzatvárania úväzkov na dobu určitú." Podľa Kaníka totiž, keď je komplikovaná možnosť zamestnávateľov uzatvárať a ukončovať pracovné vzťahy, obmedzuje to ich ochotu ľudí vôbec prijímať do pracovného pomeru. "Tam, kde sú tieto pravidlá veľmi komplikované, je spravidla aj vyššia nezamestnanosť a väčšia čierna ekonomika na pracovnom trhu," doplnil Kaník. Ďalším dôsledkom by malo byť, že sa budú štandardizovať pracovné pomery, napríklad sa zníži vysoký počet dohôd o vykonaní práce. S cieľom liberalizovať pracovno-právne vzťahy novela navrhuje aj ďalšie opatrenia - ujednotenie výpovednej lehoty na dva mesiace, zvýšenie právomocí zamestnávateľa prepustiť alebo suspendovať pracovníka, možnosť predĺžiť skúšobnú dobu do pol roka, zavádza nové formy kratších pracovných časov a odstraňuje bariéry pri zamestnávaní manželov a dôchodcov. Ďalšou zmenou je aj predĺženie dovolenky pre všetkých zamestnancov na 5 týždňov - doteraz túto výsadu mali len ľudia s viac ako 15-timi rokmi praxe. Novela Zákonníka práce vytvára možnosť spolupôsobenia zamestnaneckých rád a odborovej organizácie popri sebe, pričom majú presnejšie definované kompetencie. Zamestnávatelia zároveň nemajú povinnosť zakladať zamestnanecké rady, deje sa to na zásade dobrovoľnosti, navrhuje sa možnosť zamestnaneckého dôverníka a vypúšťa sa náhrada mzdy pre zástupcov odborov zo strany zamestnávateľa. Slobodná Európa sa štátneho tajomníka Beblavého spýtala, či ministerstvo práce uvažuje aj o zmene zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá by umožnila zamestnaneckým radám tam, kde nie sú odbory, uzatvárať kolektívne zmluvy. K tejto možnosti sa prikláňajú aj podnikatelia. AUDIO: "Filozofia, myslím aj Zákonník práce, aj vedenia ministerstva je taká, že právo odborov, výlučné právo odborov kolektívne vyjednávať sa zachová. A neplánuje sa nejako zmeniť." Novela Zákonníka práce je zatiaľ v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré trvá niekoľko mesiacov. Podnikatelia navrhované zmeny vítajú, odborári sa už dávnejšie vyjadrili proti zásadnejším zmenám doteraz platného Zákonníka práce.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...