Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. december 2002 Peniaze alebo reformy? Juraj Hrabko V huriavku okolo politických sporov vo vnútri vládnej koalície úplne zanikla podstata toho, čo sa vlastne stalo. Médiá sa sústredili na diskusiu o vhodnosti či nevhodnosti politických nominácií do vedení podnikov s účasťou štátu, pričom záver aj rozhodnutie Koaličnej rady na túto tému bol vopred daný - Koaličná rada jednoducho nemôže nahlas a verejne pripustiť, že politické nominácie do nepolitických funkcií existujú, tobôž, že sa aj vykonávajú. I keď v praxi aj existujú, aj sa vykonávajú. A nielen v štátnych podnikoch - veď aká je skutočná nezávislosť aj mnohých ústavných činiteľov, ktorých výkon funkcie zakazuje členstvo v politických stranách a hnutiach? Napríklad verejného ochrancu práv alebo aj ústavných sudcov, ktorí boli ešte krátko pred zvolením do funkcie riadnymi členmi politických strán a hnutí? Je to nezávislosť vyžadovaná, ale nie skutočná. Tri strany vládnej koalície - SDKÚ, SMK a ANO - rozhodli, že odmietajú "princíp politických nominácií vo všetkých relevantných podnikoch s majetkovou účasťou štátu". KDH si ponechalo názor, že politické nominácie môžu zabezpečiť kontrolu hospodárenia týchto podnikov. Prínos KDH je v tom, že povedalo nahlas to, o čom sa nahlas nehovorí. Stačí si však pripomenúť známe skutočnosti, z ktorých vidno, že politické nominácie sa uplatňovali od samotného vzniku Slovenskej republiky, ako aj ďaleko pred jej vznikom. Za vlády Vladimíra Mečiara bola napríklad do jednej z bánk dosadená osoba, ktorej kvalifikáciou bolo to, že bola svokra podpredsedu parlamentu a vtedajšia robotnícka česť a národniarska hrdosť končili pred bránami poisťovne. Za vlády Mikuláša Dzurindu sa hovorilo nielen o odstupovaní jeho viacerých ministrov pre podozrenie z korupcie, ale aj o pánoch Košovanovi či Kinčešovi, ktorých hlavnou kvalifikáciou do funkcií v podnikoch bola prítulnosť k príslušnej vládnej politickej strane. ANO síce dostalo od Koaličnej rady povolenie mať troch zástupcov v päťčlennej rade Slovenských elektrární, ale za cenu nezačatia reformy v zdravotníctve. Peniaze pre stranu dostali prednosť pred reformou. Samotní predstavitelia ANO argumentovali výpadkom 3,5 miliárd korún, a nie nezačatím reformy vo svojom rezorte. Ak by totiž ANO a celá vládna koalícia mali naozaj záujem začať reformu zdravotníctva, nevymýšľali by dnes ako zaplátať dieru v štátnom rozpočte, ale by opätovne a rýchlo predložili návrh zákona o verejnej službe do parlamentu. Takýto postup je možný, vládna koalícia má dostatok poslancov na zvolanie neplánovej schôdze parlamentu a už aj na schválenie návrhu zákona. Jej neochota prerušiť svojim poslancom voľno znamená nielen neochotu začať reformu v zdravotníctve, ale aj zlý signál pre uskutočňovanie ďalších reforiem.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...