Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. december 2002 Referendum o vstupe Slovenska do únie by malo byť podľa analytikov úspešné, referendum o vstupe do NATO skôr nie Jana Pankovčínová Budúci rok čaká Slovensko usporiadanie ľudového hlasovania o vstupe krajiny do Európskej únie. Aké sú očakávania analytikov Inštitútu pre verejné otázky, a či je reálne aj usporiadanie referenda o vstupe do NATO, ktoré požadujú opoziční komunisti, o tom už hovorí príspevok Jany Pankovčínovej. Účasť občanov na pripravovanom referende o vstupe Slovenska do Európskej únie by mala byť podľa analytikov Inštitútu pre verejné otázky porovnateľná s voličskou účasťou v tohtoročných parlamentných voľbách. Tá dosiahla 70 percentnú úroveň a ak k tomu prirátame fakt, že z dlhodobého hľadiska pravidelné prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že takmer 80 percent občanov trvalo podporuje integráciu do únie, nemusí byť táto méta nedosiahnuteľná. Z hľadiska úspešnosti referenda, pre platnosť ktorého je nevyhnutná najmenej 50-percentná účasť oprávnených voličov, tak bude významným faktorom mobilizácia občanov. Podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky, politológa Grigorija Mesežnikova je šanca na úspešnosť ľudového hlasovania vysoká aj z týchto dôvodov: AUDIO: „Téma európskej integrácie Slovenska nie je témou polarizujúcou - ani verejnosti, ani politických aktérov. Preto podľa mňa je veľký predpoklad, že prakticky všetky politické strany budú mobilizovať svojich voličov na to, aby sa zúčastnili referenda a moje osobné očakávanie je, že tá účasť na referende môže byť porovnateľná s účasťou v parlamentných voľbách." Sociologička Oľga Gyarfášová túto prognózu potvrdila s tým, že najdôležitejšie bude zabezpečiť práve účasť občanov na referende. Na otázku, či je reálne očakávať, že väčšina občanov bude hlasovať za vstup do únie kladne, odpovedala: AUDIO: „Zatiaľ tie výskumy ukazujú, že účasť by mala byť dostatočná - 80 percent sa mi zdá dosť nadhodnotené a samozrejme, keď účasť bude dostatočná, tak niet pochýb, že prevážia tie odpovede ZA. Taká moja osobná prognóza je, že to referendum bude platné, že naozaj to uvedomenie si závažnosti témy je vo verejnosti rozšírené, tá podpora je dlhodobo stabilne vysoká, nie sú tam žiadne výrazné výkyvy." K postojom verejnosti k vstupu Slovenska do Európskej únie Gyarfášová ďalej poznamenala, že sociologické dáta poukazujú na pozitívne posuny v štrukturovanosti názorov a sile argumentov verejnosti pri uvažovaní o výhodách i nevýhodách členstva v únii, čo je oblasť, ktorá v minulých rokoch trpela istou dávkou „podvýživy". Ďalej Gyarfášová dodala: AUDIO: „Ľudia si viac začínajú uvedomovať, aké nevýhody, aj negatíva, ktoré takéto členstvo prinesie a viac akcentujú výhody a nevýhody, ktoré smerujú do tej oblasti sociálno-ekonomickej a celkom na okraj, by som povedala, sa dostávajú na okraj tie nevýhody, ktoré sa týkajú tých ideových výhrad alebo výhrad typu strata kultúrnej identity, strata suverenity a podobne." Celkovo podpora verejnosti pre vstup sa podľa analytikov zásadne nemení. Zaujímavé pritom je veľmi citlivé rozlišovanie medzi krátkodobými a dlhodobými dopadmi vstupu, pričom o tých krátkodobých nemá podľa sociológov ilúzie ani tá časť verejnosti, ktorá vstup do únie jednoznačne podporuje. Čo sa týka niektorých iniciatív na vypísanie referenda aj o vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie - komunisti s návrhom prišli na pôdu parlamentu, avšak tu nemajú politickú podporu - analytici skôr predpokladajú, že úspešnejšia by mohla byť skôr petičná akcia za vypísanie referenda, avšak už nie samotné ľudové hlasovanie. Hovorí Grigorij Mesežnikov: AUDIO: „Myslím si, že Komunistická strana Slovenska spolu s ďalšími politickými stranami, ktoré sa usilujú o zorganizovanie takého referenda, podľa mňa majú určité možnosti na to, aby v petičnej akcii zozbierali dostatočný počet hlasov. Určite sa nebudú opierať iba o povedzme svojich priaznivcov, ale zároveň môžu osloviť aj priaznivcov niektorých iných strán, kde podpora vstupu do NATO je nižšia." Prekvapením bola v tejto súvislosti informácia, podľa ktorej sa do petičnej akcie za vypísanie referenda o vstupe do NATO zapojil aj bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský. Ten takúto aktivitu nepoprel, rozhovor pre Slobodnú Európu však poskytnúť odmietol. Vedenie kresťanských demokratov sa od jeho iniciatívy dištancovalo. Samotná koalícia takýto bod nemá v programe a napokon, ani samotná ústava usporiadanie ľudového hlasovania v tejto veci nevyžaduje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...