Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       19. december 2002 Európsky výskumný priestor je otvorený aj pre Slovensko Eva Reiselová Nielen Slovensko má problémy s únikom mozgov. Podľa štatistík Európskej únie viac ako polovica mladých ľudí, ktorí z Európy odchádzajú do Spojených štátov na postgraduálne štúdium, tam ostáva aj po jeho ukončení. Mnohí sa do Európy nevrátia nikdy. Aj to je jeden z dôvodov, prečo chce únia viac otvoriť európsky výskumný priestor. Má ambíciu stať sa plnohodnotným konkurentom USA a Japonska. Viac v príspevku Evy Reiselovej. Táto ambícia nie je nová, len sa ťažko dosahuje. K jej naplneniu slúžia i takzvané rámcové programy Európskej únie, ktorých päť sa už realizovalo. Do posledného sa zapojila aj Slovenská republika. Ak budeme považovať za úspech, že viac financií z programu získala, ako doň vložila, bola úspešná. Hoci menej ako krajiny Višegrádskej štvorky. O ďalšie príspevky sa môže Slovensko uchádzať ako plnohodnotný člen ďalšieho rámcového programu únie pre vedu a výskum. EÚ chce doň v rokoch 2003 až 2006 vložiť 17,5 miliardy eúr. Podľa kvality predložených projektov môže z nich získať aj SR. Nevyhnutná je však finančná spoluúčasť. Preto je rozhodnutie o vstupe do programu aj politickým rozhodnutím. Hovorí minister školstva Martin Fronc: AUDIO: "Vláda má naozaj záujem, aby sme sa plne integrovali aj v tejto oblasti. Zatiaľ sme nemali problém ani v predošlom období ani teraz so zaplatením vstupenky." Účasť v poslednom programe stála Slovensko 25 miliónov eúr, získalo takmer 29 miliónov. S akou sumou sa počíta na najbližšie obdobie? Opäť Martin Fronc: AUDIO: "V rozpočte máme vyčlenených 500 miliónov korún na vstupenku, máme na to tridsaťpercentnú zľavu." Veda a výskum nie sú odtrhnuté od života. Preto aj ich podpora neznamená len financovanie hŕstky vedcov niekde vo veži zo slonoviny. Jej efekt sa môže odraziť v znížení nezamestnanosti, ale aj vo vyššej kvalite života. Dva príklady, kedy výsledky vedeckého bádania prešli rýchlo do praxe uvádza generálny riaditeľ sekcie financovania ministerstva školstva Dušan Valachovič: AUDIO: "Teflonová panvica, ktorú má dnes každý v domácnosti,je výsledkom výskumu NASA o materiálch, ktoré môžu letieť do kozmu, internet bol vymyslený ako prenos dát medzi fyzikálnymi laboratóriami." Praktické využitie patrí so vzdelávaním a objavovaním nového k trom základným úlohám vedy a výskumu. Premiéri európskych krajín sa vlani v Barcelone dohodli, že zvýšia percento HDP na vedu do roku 2010 až na tri percentá v priemere. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pre Slovensko, ktoré zatiaľ vkladá do vedy málo cez šesť desatín percenta, je to len fikcia. Minister školstva Fornc však upozorňuje: AUDIO: "Tie tri percentá by mali byť v podiele jedna ku dvom, to znamená jedno percento zo štátneho rozpočtu a dve pre podnikateľský sektor treba povedať, že pre Slovensko je to príliš ambiciózne do roku 2010." Ani pre Európu teno cieľ nie je ľahko dosiahnuteľný, pretože ak v Amerike a Japonsku sa už naozaj podnikateľská sféra podieľa na vede a výskume v dvojtretinovom pomere ku štátnemu sektoru, v Európe je to skôr pol na pol. Aj preto vedúca úradu pre vedu a výskum Európskej komisie Christianne Barnard tvrdí: AUDIO: "Pre nás je veľmi dôležité, aby sa dosiahla kritická masa spolupráce medzi výskumom a vývojom na jednej strane a podnikateľským sektorom na strane druhej. Ona potom bude mať efekt snehovej gule a tie účinky budú čoraz širšie a výraznejšie." Za dôležité nepovažuje čísla, ale rozhodnutie, že Európa a s ňou aj Slovensko si stanovili ambiciózne ciele a že ich chcú dosiahnuť. Tých 17,5 miliardy eúr na šiesty rámcový program EÚ by mohli znamenať v tomto smere krok vpred.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...